BRATISLAVA 3. septembra (WEBNOVINY) - V nasledujúcich rokoch by malo na Slovensku verejne zaznieť meno každého Žida zo Slovenska, ktorého zavraždili počas holokaustu. Prvých sto mien vyslovia v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave v stredu 9. septembra od 16:30 pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Doposiaľ u nás zaznievali len časti zoznamov obetí, napríklad v Poprade či Košiciach. "Jediné, čo ešte môžeme týmto ľuďom dať, je vysloviť ich meno. Mnohí sú uchovávaní v ich rodinách, ale veľká väčšina z nich rodiny nemá," povedal na dnešnej tlačovej besede riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Podľa neho treba burcovať svedomie, ktoré veľmi rado zaspáva. Predstavitelia židovskej obce a štátu v stredu pri tejto príležitosti položia o 15:00 vence k Pamätníku holokaustu na Panskej ulici v Bratislave.

Mená zavraždených Židov v SND prečítajú napríklad František Alexander, Pavol Mešťan, Martin Porubjak, Martin Huba, Eva Matejková, Ján Krstiteľ Balázs, Peter Lipa či Miroslav Cipár. Moderátormi večera budú Ľuba Lesná a Marián Slovák. Počas večera na scéne premietnu aj mená 57 000 Židov, deportovaných zo Slovenska v prvej vlne v roku 1942. Všetci účastníci verejného čítania mien si vypočujú osobné príbehy piatich ľudí, ktorým sa podarilo prežiť holokaust. Osobne príde o svojich zážitkoch porozprávať Chava Schelach z Izraela. Do koncentračného tábora sa dostala ako osem a pol ročná, prišla tam o 35 ľudí z najbližšej rodiny. Tatiana Wetzlerová-Kernová je dcérou Alfréda Wetzlera, ktorý bol jedným z dvojice prvých utečencov z Osvienčimu. V Bratislave porozpráva aj o svojej matke, ktorá rovnako prežila Osvienčim.

V období prvej vlny deportácie v roku 1942 sa na Slovensku, zhodou okolnosti oproti domu bývalého ministra vnútra Alexandra Macha, skrýval len osemročný David Pavel Sidor. Pred vojnou sa volal Pavel Suchostaver a v spomienkach sa vráti aj k tomu, ako ho zachránila rodina z Podunajských Biskupíc. Bernard Knežo-Schoënbrunn sa bude prihovárať zo záznamu. Zomrel pred dvoma rokmi a rozhovor s ním vznikol mesiac pred smrťou. Hilda Hrabovecká sa vráti do roku 1942, keď ju ako šestnásťročnú deportovali prvým transportom zo Slovenska do Osvienčimu. Rozhovor s ňou uvidia návštevníci SND pre podlomené zdravie zo záznamu, osobne však bude sedieť v hľadisku.

S nápadom postupného verejného čítania mien obetí holokaustu prišla investigatívna novinárka Ľuba Lesná. Keď pátrala po svojej rodine z otcovej strany, zistila, že takmer celá rodina zahynula v koncentračných táboroch. Až po rokoch sa dozvedela mená svojich strýkov, bratrancov či sesterníc a o mnohých ešte stále netuší. Jej otec o svojej tragédii nerozprával, podobne ako mnoho iných ľudí, ktorí prežili holokaust. "Povedala som si, že keď ja o tom neviem, ako to môže vedieť niekto, koho sa holokaust nedotkol. ... Je to ponižovanie tých ľudí aj 50 rokov po holokauste," povedala Lesná. Zoznamy deportovaných ľudí zo Slovenska kompletizuje už niekoľko rokov Dokumentačné stredisko holokaustu. Ako uviedla riaditeľka strediska Monika Vrzgulová, mená deportovaných Židov verifikuje tím na čele s historikom Eduardom Nižňanským. "Píše sa rok 2009 a my sa chceme vrátiť k pamiatke a menám tých zavraždených slovenských Židov, o ktorých už presne vieme, že boli zavraždení. Použiť výraz zomrel alebo zahynul, je preto dosť nepresné," povedal predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí František Alexander.

SITA