Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Dedičstvo, alebo ku..., hoši - Sľuby, sľuby, sľuby

Dedičstvo, alebo ku..., hoši - Sľuby, sľuby, sľuby

Reakcia na článok v Kysuciach č. 45 z 10.11. 2010 : Vždy sa akosi potmehúdsky teším na obdobie pred akýmikoľvek voľbami. To sa v novinách objaví všelijaké „dobré a zaujímavé“ čítanie, ktoré vyvoláva v človeku zmiešané pocity. Aj veselosť nad vynaliezavosťou kandidátov, nad ich vtipnosťou, potešenie nad dobrými nápadmi, ale aj zdesenie nad tým, čo dokážu niektoré „múdre“ hlavy vymyslieť, keď si normálny človek povie - preboha, len to nie! Čaro demokracie je aj v tom, že absolútne nepredpisuje vzdelanie, skúsenosti, jednoducho poslancom či starostom môže byť hocikto, kto má občiansky preukaz, 21 rokov a štátne občianstvo.

A podľa toho vyzerá niekedy aj predvolebná kampaň. Vždy to tak bolo. Sľubovalo sa, sľubovalo modré z neba (škoda, že nekandiduje Vilo Rozboril!) nadávalo na protikandidátov, kritizovalo až sa hory zelenali, hľadali sa slabé stránky, prúsery z minulosti, skrátka akákoľvek špina bola dobrá na okydanie protikandidátov. Tak je to aj dnes. Mám však pocit, že do tohto veselého folklóru pribúdajú v súčasnosti silno falošné tóny. Demagógia, zahmlievanie, prekrúcanie, vytrhovanie z kontextu tu bolo vždy. Ale otvorené, bohapusté klamstvá, pod ktoré sa podpíše konkrétny človek, to tu tuším nebývalo. Všetky zbrane by mali byť povolené, ale klamstvo nie. Je to prejav maximálneho primitivizmu, bezradnosti, ba zúfalstva, uchýliť sa ku klamstvu, lebo na iné argumenty mentálne nie sú kapacity.

Z uvedeného článku vyzdvihnem len údaj o tom, že mesto Čadca má na starú menu okolo 250 miliónov dlhov. Pisateľ ani len netuší, čo napísal a ako si sám vystavil vysvedčenie. Keby malo mesto takýto dlh, už je dávno pod nútenou správou. Zdá sa, že tu veľmi chýbajú akékoľvek znalosti o chode samosprávy a jej hospodárskych vzťahoch. Mám totiž silný pocit, že mestské financie sú zdravé, ako nikdy predtým.

A viete, ľudia, čo sa týka toho dedičstva a dedovizní. Mám dojem, že každý, kto sa tým oháňa, tiež len tak intenzívne varí z vody. Nuž, vyrojili sa spasitelia dedovizní a tvrdia, že si ich nedajú. A čo si vlastne nedajú? Môžu si nedať párky a pivo, ak sú vegetariáni. Ale dedovizne? A kde boli pred 6-7 rokmi, keď „dedovizeň“ na Paláričke bola ponížená, opľúvaná a zapredaná tými, čo ju mali chrániť a zveľaďovať? Keď v nej smrdeli aušusové čínske topánky, keď jej zariadenie rozpredávali „rodoľubovia a vlastenci“? Kde boli, keď sa mesto roky naťahovalo a súdilo o vlastnícke vzťahy k tzv. Palárikovmu domu( resp. k tomu, čo z neho zostalo po zásahu „socialistického realizmu“ v architektúre) zo skorumpovaným správcom, aby vyčistilo Augiášov chliev? Kde boli, keď sa z tej dedovizne stala komerčná žumpa, na hanbu celému Slovensku? Prečo vtedy nebojovali za svoju dedovizeň? Oheň to vyriešil, lebo už sa Boh na to nemohol pozerať. Mesto potom dlho riešilo otázku ako ďalej. V Dome kultúry prebiehala anketa, dali sme vypracovať niekoľko štúdií renomovaným architektom, ako by mala nová budova vyzerať, dali sme to vypracovať dokonca pomazaným hlavám - pamiatkárom a predložili verejnosti. Záujem bol absolútne mizivý. Cena projektu sa ukazovala poriadne vyše 100 mil Sk a to bolo vtedy tiež príliš veľké sústo. A čo z toho? Načo by nám bola ďalšia kultúrna ustanovizeň na vlastné náklady, keď sme šťastní, že sa pomaly richtuje aspoň Dom kultúry?
Je celkom naivné sa domnievať, že mesto by postavilo, udržiavalo a hlavne využilo taký kolos vo svojej réžii. Ale dokedy máme nechať tú potupnú dieru v najkrajšej časti mesta zívať a strašiť? Nedáme si dedovizeň a čo s ňou, povedzte páni? Podľa môjho názoru je nevyhnutné, aby do toho vstúpil súkromný kapitál, aby sa na tom mieste postavilo niečo pekné a užitočné. Dedovizeň sa môže uctiť spomienkovou tabuľou, peknými akciami a podobne. Ale dva razy do tej istej rieky nevstúpiš. Palárikov dom bol jeden fantastický počin našich dedov a otcov. Žiaľ, jeho historická úloha skončila vstupom čínskeho biznisu a osud sa naplnil následným vypálením v súvislosti s týmto biznisom, čo sme my, vy, oni, ony dopustili. Tak o čom tu je reč?

Mimochodom - pozemok pod zhoreniskom nie je jediným dedičstvom po predkoch. Je to aj príroda, lesy, hory, vodné toky, duchovná kultúra a podobne. Nuž, nech sa „rodoľubovia“ idú pozrieť na stav dedovizní do vyrúbaných lesov v Čadečke, Vojtoch, Jurošáku, na zdevastované lesné cesty v okolí mesta, napríklad pod Chotárnym kopcom. Na posledné kúsky nedávno panenskej prírody, rozbité motorkami, štvorkolkami a džípmi rôznych zbohatlíkov, na...Ale spasiteľov sa vyrojilo tohto roku neobvykle veľa. Ako vám však majú ľudia veriť, keď v novinách otvorene klamete?

Reakcia na článok v Kysuciach č. 45 z 10.11. 2010 Bc. Petra Benka, člena občianskej iniciatívy za krajšiu Čadcu.

Jozef Marec
 


Vytvorené: 15.11.2010