Onedlho uplynie rok odvtedy ako som mal príležitosť bližšie sa oboznámiť s činnosťou Kysuckej knižnice. Stalo sa tak pri príležitosti vyhlásenia výsledkov čitateľskej anketovej súťaže Kniha Kysúc 2015, ktorú táto knižnica zorganizovala v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom. Dostalo sa mi tej cti, že som si v Kysuckej knižnici, ako autor, prevzal ocenenie za 1. miesto v kategórii náučná literatúra za monografiu Skalité obec pod Trojakom, ktorú do súťaže prihlásila obec Skalité. Zúčastnil som sa aj na nadväznom knižnom veľtrhu Bibliotéka Bratislava 2016, na ktorom bola táto víťazná kniha regionálnej čitateľskej súťaže Kniha Kysúc 2015 pre-zentovaná. Kysucká knižnica v Čadci bola garantom tejto akcie.
Od toho času, v súvislosti so zbieraním podkladov pre ďalšiu publikáciu o mojej rodnej obci, som viackrát navštívil nielen Kysuckú knižnicu, ale i viaceré knižnice aj celoslovenskou pôsobnosťou, v ktorých hľadám potrebné informácie. Ale až v Kysuckej knižnici sa mi podarilo urobiť neobyčajne rýchlo pomerne rozsiahlu rešerš. Bol som príjemne prekvapený vysokou profesionalitou služieb, systémom práce a vystupovaním pracovníčok knižnice k návštevníkom.
Mimovoľne som si spomenul na to, keď sa táto kultúrna ustanovizeň v minulosti často rôznych príčin sťahovala, ale aj na čas, kedy sa od roku 1983 začala písať jej nová, moderná história. História vskutku zaujímavá.
Nespomínam si už, kto prišiel na myšlienku vybudovať túto ustanovizeň na Kysuciach. Komu skrsla v hlave myšlienka zasadiť toto zrno kultúry do kysuckej zeme. Musela to byť v tom okamihu hlava osvietená, lebo plod tejto myšlienky žiari na slovenskom knihovníckom nebi doteraz. Nielen na tú dobu modernou budovou, ale predovšetkým obsahom svojej činnosti a poskytovaním služieb.
Už v čase svojho vzniku mal tento experiment Matice slovenskej punc výnimočnosti. Nastavil latku knižnično-informačných služieb, na inú, podstatne vyššiu úroveň a tú zvyšuje dodnes. Súčasný knižnično-informačný servis pre používateľov je aj dnes ojedinelý.
Na základe týchto mojich skúsenosti pri návštevách knižníc chcem vysloviť verejné poďakovanie za prácu pracovníkom Kysuckej knižnice. Isteže, toto poďakovanie som mohol vysloviť iba osobne. Ak tak činím v obľúbenom kysuckom denníku je to zámerne. Vo svojom poslednom zamestnaní som mal v kompetencii aj stredisko vedecko-technických informácii. Predtým som však ako výskumník využíval bohaté informačné zdroje postupne budované od roku 1954. Toto stredisko sa stalo vedúcim všeobecne uznávaným pracoviskom vedecko-technických informácii vo svojom odbore nielen vo federatívnej republike, ale aj v krajinách bývalej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Priebežne aktualizovalo svoje fondy a vypracúvalo rešerše nielen pre viac ako päťsto vlastných výskumníkov, ale aj odborníkov z iných organizácii. Vo svojej kompetencii som nadviazal a pokračoval na činnosť svojich predchodcov, ďalej ju rozvíjal až do privatizácie, kedy boli v krátkom čase, až na malé výnimky, bohaté fondy zašantročené. Tieto skutočnosti spomínam preto, lebo viem ako sa dlho a prácne budujú fondy, koľko organizačného úsilia, trpezlivosti a mravčej práce treba vynaložiť na poskytnutie rešeršných služieb, na to, aby sa návštevníkom dostali požadované informácie v relatívne veľmi krátkom čase, čo sa v dnešnej dobe považuje za samozrejmosť.
Preto si neobyčajne vážim činnosť Kysuckej knižnice, bohatosť fondov a starostlivosť o ne, ale predovšetkým prístup pracovníčok knižnice k návštevníkom.
Kysucká knižnica sa stala a je skutočným pilierom kultúry v regióne.
Želám tejto výnimočnej kultúrnej a informačnej ustanovizni priaznivé podmienky a teraz, v čase množstva balastných informácii a informácii s nízkou výpovednou hodnotou, veľa úspechov v záslužnej práci.
Ing. Pavol Laš, CSc.