BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) V pondelok uplynie 70 rokov od maďarského vojnového útoku na Slovensko. "V marci tohto roku si pripomíname nielen 70. výročie vzniku prvého štátu Slovákov, ale aj výročie vojny s Maďarskom, ktorá vošla do literatúry ako malá vojna, uviedol pre agentúru SITA historik z Ústavu pamäti národa Martin Lacko. Zdôraznil, že zmena povojnových hraníc a obnova historického Uhorska bola základným cieľom medzivojnovej politiky maďarských vlád. "Šance na zmenu hraníc mali nádej len v prípade otrasu Versailského systému. Po vpáde maďarských boľševických vojsk v roku 1919, okupácii južného Slovenska následkom Viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 išlo o historicky tretí vstup maďarských vojsk na územie Slovenska do vypuknutia druhej svetovej vojny, upozornil Lacko.

Maďarský útok v roku 1939 prišiel krátko po vzniku Slovenského štátu 23. marca. "Prekvapujúcejší bol tým skôr, že Maďarsko uznalo Slovenský štát okamžite, už 15. marca 1939, povedal historik. Pripomenul, že Maďari zaútočili z Podkarpatskej Rusi, ktorú okupovali od 16. marca 1939. Cieľom bolo pripojenie ďalších slovenských území obývaných Rusínmi. "Z hľadiska slovenskej armády útok prišiel v najkritickejšej chvíli, keď českí dôstojníci odišli a armáda bola prakticky nebojaschopná. Navyše, armádne velenie s útokom od Podkarpatskej Rusi nikdy nekalkulovalo. Obranu východu krajiny organizoval veliteľ VI. zboru v Spišskej Novej Vsi podplukovník Augustín Malár, povedal Lacko.

Do bojov mimoriadne odhodlane a odvážne už v prvý deň zasiahli podľa historika slovenskí letci; v druhý deň vojny, 24. marca, bolo v priestore Pavloviec nad Uhom zostrelených sedem slovenských lietadiel. Maďarské jednotky po obsadení vopred plánovaných území ďalej nepostupovali a prešli do obrany. "Napriek tomu bol protiútok Slovákov 24. marca v dôsledku zlej stratégie a nedostatku vojenských síl neúspešný. Slovenskom v tento deň otriaslo maďarské bombardovanie Spišskej Novej Vsi, ktoré si vyžiadalo 12 obetí, pripomína Lacko.

Boje medzi "spojencami museli byť 25. marca na základe Hitlerovho nariadenia ukončené a 26. marca boli donútení podpísať v Budapešti prímerie. "Na nátlak Nemecka, ktoré Maďarsku agresiu tolerovalo, Slovensko prišlo o ďalších celkovo 74 obcí (cca 1 700 km štvorcových) okresov Snina a Sobrance, s vyše 40 tisíc obyvateľmi nemaďarskej, prevážne rusínskej a slovenskej národnosti. Celkovo si marcová vojna na slovenskej strane vyžiadala 22 vojenských obetí a sedem životov civilného obyvateľstva Spišskej Novej Vsi, uviedol historik. Zároveň dodal, že bojové odhodlanie Slovákov Budapešti jasne ukázalo, že návrat Slovákov do spoločného štátu s Maďarmi je utópiou. Vojna preto ešte viac podľa neho vyostrila beztak mimoriadne napätý vzájomný vzťah a prispela k ďalšiemu vzrastu protimaďarských nálad.

SITA