
Volavka popolavá (Ardea cinerea) sa na Kysuciach vyskytuje pomerne v hojnom počte, ak uvážime, že na Slovensku žije približne 300-700 párov. Odhad výskytu počtu na Kysuciach je do 10 jedincov. Tie je možné nájsť priamo v okolí toku rieky Kysuca, ako si postáva a prizerá sa na okoloidúci vlak či autá. Volavka popolová je veľmi plachá, a preto Vás nenechá priblížiť veľmi blízko, fotografovanie volaviek, ktoré môžete vidieť na fotografiách, je z rozpätia približne 4 rokov. Na Kysuciach ju stretávam prevažne ako samotára, avšak na rieke Hron, či na Malom Dunaji sme narazili aj na malé kŕdle.

 
 Salamandra škvrnitá (z latinského Salamandra salamandra) je  chvostnatý obojživelník z čeľade salamandrovité. Spoznáte ju pomocou nápadných  fľakov ktoré má po celom tele, ktoré je mlokovitého vzhľadu. V prírode dorastá  až do dĺžky 20 cm. Predná časť hlavy je oválna  a širšia, a zväčša ju  pokrývajú nápadné žlté žľazy piškótového tvaru ako aj celé telo. Ostatok tela je  sfarbený do tmavomodra až do čierna. Povrch tela je lesklý a studený, pozor, nie  však slizký. Vylučuje kožné jedy, ktoré chránia citlivú pokožku aj pred  baktériami, plesňami a infekciami, ktoré by mohli obmedziť kožné dýchanie.  Salamndra škvrnitá je na Slovensku zaradená medzi zákonom chránené druhy.
Salamandra škvrnitá (z latinského Salamandra salamandra) je  chvostnatý obojživelník z čeľade salamandrovité. Spoznáte ju pomocou nápadných  fľakov ktoré má po celom tele, ktoré je mlokovitého vzhľadu. V prírode dorastá  až do dĺžky 20 cm. Predná časť hlavy je oválna  a širšia, a zväčša ju  pokrývajú nápadné žlté žľazy piškótového tvaru ako aj celé telo. Ostatok tela je  sfarbený do tmavomodra až do čierna. Povrch tela je lesklý a studený, pozor, nie  však slizký. Vylučuje kožné jedy, ktoré chránia citlivú pokožku aj pred  baktériami, plesňami a infekciami, ktoré by mohli obmedziť kožné dýchanie.  Salamndra škvrnitá je na Slovensku zaradená medzi zákonom chránené druhy. Bolo sobotňajšie ráno po daždi, slnko polehávalo za mrakom, dusnota a spara  stúpala z hôr. Po búrkovej noci som zobral prírodné "kľúče" od Kysuckej brány a  šiel som otvoriť. Veď aj turisti už nervózne museli postávať v Brodne a čakali  na otvorenie. Cestou som si poobzeral flyšové odlišnosti a prírodné útvary  bradlového pásma zaujímavé pre túto lokalitu. Prišiel som na úbočie dedinky  Vranie do časti Rochovnica, ktorá tvorí polovicu lokality nazývanej Kysucká Brána - vstup do regiónu Kysuce. Zosadol som z bicykla, aby som si trochu odpočinul a zrazu  som na lúke zbadal srnku. Len sa pásla a nejavila o mňa príliš veľký záujem,  predsa len dobrá mokrá trávička je väčšie lákadlo.
Bolo sobotňajšie ráno po daždi, slnko polehávalo za mrakom, dusnota a spara  stúpala z hôr. Po búrkovej noci som zobral prírodné "kľúče" od Kysuckej brány a  šiel som otvoriť. Veď aj turisti už nervózne museli postávať v Brodne a čakali  na otvorenie. Cestou som si poobzeral flyšové odlišnosti a prírodné útvary  bradlového pásma zaujímavé pre túto lokalitu. Prišiel som na úbočie dedinky  Vranie do časti Rochovnica, ktorá tvorí polovicu lokality nazývanej Kysucká Brána - vstup do regiónu Kysuce. Zosadol som z bicykla, aby som si trochu odpočinul a zrazu  som na lúke zbadal srnku. Len sa pásla a nejavila o mňa príliš veľký záujem,  predsa len dobrá mokrá trávička je väčšie lákadlo. Výskyt: Jahoda obyčajná rastie v ihličnatých a listnatých lesoch na slnečných miestach.
Výskyt: Jahoda obyčajná rastie v ihličnatých a listnatých lesoch na slnečných miestach.  Vretenica obyčajná je náš najznámejší tiež aj jediný jedovatý had na  	Slovenku. ľudová tvorivosť ho častovala celou radou povier a bájok, a zvykli  	ju nazývať zmija.
Vretenica obyčajná je náš najznámejší tiež aj jediný jedovatý had na  	Slovenku. ľudová tvorivosť ho častovala celou radou povier a bájok, a zvykli  	ju nazývať zmija.  Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy. Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. Vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca. Dorastá do dĺžky 20 cm.
Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy. Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. Vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca. Dorastá do dĺžky 20 cm.
