Jej zvedavé očká už vtedy zachytávali atmosféru dávnych čias: slávnosti, pohreby, oblečenia, domčeky, prírodu i ťažký život našich predkov. 

Neuvedomujúc si, že jedného dňa sa naplní jej sen a celé svoje detstvo prenesie pomocou štetcov a farieb na plátna obrazov.

Už je to dlhých 80 rokov, kedy po prvýkrát uzrela svetlo-sveta naša úžasná mama, babička a prababička. Pamätám si na jej teplé dlane, ktoré zohrievali naše skrehnuté prsty,

keď sme zo zimnej fujavice prišli do malej skromnej izbietky.

Na praskajúce drevo v piecke, na voňavé koláčiky, na mamine piesne a milé slová, ktoré nám dali vždy pocítiť lásku a kus domova.

NEZABUDNEME MAMA...

 

Irenka Zemaníková, rod. Goralková sa narodila 7. februára 1938 v Rakovej na Groni, kde bývali v malej komôrke v podnájme u pána Ľudovíta Gorálky. Rodičia neskôr kúpili starú drevenicu dole v dedine, kam sa presťahovali. 

Irenka bola najstaršia, sestra Jozefína sa narodila o jedenásť rokov neskôr a ďalšia sestra Margita o pätnásť rokov.

Jej detstvo poznamenala bieda vojnového obdobia. Po skončení základnej školy v roku 1954 odišla do Vysokých Tatier, kde sa vyučila za predavačku. Na svätého Jána v roku 1960 sa vydala. S manželom mali 6 detí a  všetok čas venovala rodine. 

Svoj prvý obraz namaľovala v roku 1996 a tvorbe sa venovala až do roku 2011. S maľovaním musela žiaľ prestať kvôli problémom so zrakom.

Mala ešte veľa spomienok, ktoré chcela vložiť do obrazov a tak vznikla myšlienka napísať všetko, čo si pamätá...napísala básne a všetky spomienky zo svojho života. 

Pri príležitosti 80. narodenín jej vydavateľstvom Magma bola vydaná kniha pod názvom - Irenka Zemaníková - Detstvo Naboso – Obrazy- Básne -Spomienky.

 

Jej insitná výtvarná tvorba očarila srdcia mnohých ľudí. Obrazy sú maľované s láskou zo spomienok na detstvo a mladosť. Každý ťah štetcom znamená spomienku na  časy dávno minulé – chudobu, bosé nohy, poplátané suknice, ale aj veselosť a šantivosť detí v krásnej čistej prírode s priezračnou krištáľovou vodou. Ozveny piesní pri sušení sena, driapanie peria s tajomnými príbehmi a ďalšie tradície našich predkov.

 

Ocenenia:

Irena Zemaníková sa od počiatkov svojej tvorby veľmi aktívne zapájala do výtvarného života regiónu. Maľovať začala až na dôchodku, kedy sa stala i členkou Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov Kysúc, ktoré pracuje pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci, organizácii v  zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. 

Pravidelne sa zúčastňovala a získavala ocenenia na regionálnych, krajských a celoslovenských súťažiach a výstavách (Výtvarné spektrum, Žena a kvet), prezentovala sa v rámci kolektívnych i samostatných autorských výstav doma (Kysucká galéria Čadca a Oščadnica, Galéria POD ORLOJOM Stará Bystrica, Turzovka, Raková, Skalité, Staškov, Žilina, Humenné) a v zahraničí (Poľsko- Varšava, Zywiec, Rajcza).

 

Naša najznámejšia insitná maliarka získala diplomy a ocenenia za výtvarné diela vystavené na Bienále insitného umenia a art brut poľsko-slovenského pohraničia Edwarda Sutora v Novom Targu v Poľsku, repríza tejto výstavy bola na Slovensku v Múzeu v Kežmarku, cenu obce Raková, cena Juraja Gajdošíka, v roku 2011 medailu za významné zásluhy v prospech Slovenskej republiky od prezidenta SR Rudolfa Schustera, ocenenie Žilinského samosprávneho kraja- Výnimočné ženy Žilinského kraja.

 

Je vzácnou umelkyňou kysuckého regiónu a jej tvorba zostane navždy súčasťou kysuckého výtvarného umenia. Kysucké kultúrne stredisko v Čadci blahoželá pani Irenke Zemaníkovej k jej vzácnemu životnému jubileu a pri tejto príležitosti sme v spolupráci s Galériou POD ORLOJOM v Starej Bystrici pripravili reprezentatívnu výstavu umelkyne a oslávenkyne, na vernisáž ktorej vás srdečne pozývame: v piatok 2. marca 2018 o 17.00 hod.

 

Uvidíme sa v Starej Bystrici, priatelia.

 

dcéra Jarmila Janiková, rod. Zemaníková a kolektív KKS v Čadci