Ján Hus - český cirkevný reformátor bol upálený v Kostnici v roku 1415. V Čechách vzniká povstanie šíriace Husovo učenie vojenskou silou. V jeho čele ako vojenský veliteľ stál Ján Žižka z Trocnova. Povstanie v Čechách ovplyvnilo na určitý čas dianie v strednej Európe.

Husiti šírili revolučné myšlienky i na Slovensku.

1431 - husiti vpadli na Slovensko v dvoch prúdoch - cez stredné Považie pod vedení Petra Holého a zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk na čele s Jánom Čapkom zo Sán v Sliezsku. Oba prúdy sa spojili pri Žiline, dobyli a vyplienili ju. Postup sliezskej vetvy na Žilinu spomaľovali prekážky na horných Kysuciach (strhnutý most v Čadci, útek obyvateľstva do hôr) ale i opevnenia v Radoli na Koscelisku a v Budatíne. Obe opevnenia boli zničené spolu s najstarším kostolom na Kysuciach na Koscelisku, ktorý už nebol obnovený.

Je možné, že pred dobytím Žiliny táborili husiti v blízkosti Kysuckého Nového Mesta o čom môže svedčiť i názov vrchu Tábor pri Kysuckom Novom Meste (mesto Tábor v Čechách bolo centrom husitského hnutia), ale aj miestny názov Posádka nad Budatínskou Lehotou , čo môže hovoriť o husitskej vojenskej posádke.

V dobytej Žiline ostáva husitská posádka, ktorá na svoju obživu využíva široké okolie, ktoré drancuje.

1433 - husiti znova prichádzajú na Slovensko už ako „ Táboriti „ na čele s Prokopom Holým .
1434 - ďalší prechod husitských vojsk Kysucami - veliteľ žilinskej husitskej posádky podniká spolu s inými oddielmi vpád cez Sliezsko a Poľsko na Spiš.
1440 - kráľovná Alžbeta darovala časť Kysúc prináležiacich k hradu Strečno Jánovi Jiskrovi z Brandýsa , ktorého vojsko tvorili hlavne husiti..
1442 - sa novým pánom Strečna stáva Ján Čapek zo Sán , veliteľ husitských Sirotkov.
1451 - hrad Budatín sa dostáva na čas do rúk Jána Jiskru
1458 - hrad Budatín sa znovu dostáva do rúk Jána Jiskru

Je teda zrejmé, že vplyv husitstva na Kysuce bol pomerne intenzívny a zanechal tu hlavne negatívne stopy.