BRATISLAVA 1. mája (WEBNOVINY) Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov považuje za najväčší problém v celej slovenskej agende, ktorá sa týka Európskej únie (EÚ), že u nás dnes vládnu sily, ktoré na procese prístupu k únii bezprostredne neparticipovali. z nich ho dokonca deštruovala alebo brzdila, povedal pre SITA. Tvrdí, že tieto sily majú iné mentálne nastavenie a priority nášho členstva chápu ináč, než sily, ktoré na jeseň 1998 obnovili naše šance na vstup. je preto náhoda, že piate výročie nášho členstva v EÚ oslavujeme v tieni korupčného škandálu s tendrom o eurofondy, hovorí politológ pri príležitosti piateho výročia vstupu SR do EÚ.

V okamihu vstupu do únie (2004) malo Slovensko veľmi dobre vzťahy s členskými krajinami EÚ, myslí si Mesežnikov. Zo Slovenska vtedy podľa neho vyžarovala navonok sila, ktorá bola daná úspešnými vnútornými reformami, presvedčivým výkonom v rámci prístupového procesu a aktívnym postojom v niektorých medzinárodných otázkach. A to aj vrátane tých, ktoré sa týkali ďalšieho osudu únie. už, žiaľ takúto silu nevyžarujeme. So susedným Maďarskom mame od roku 2006 poškodené vzťahy, čo je pre EÚ veľkým sklamaním, povedal prezident Inštitútu pre verejné otázky.

Podľa Mesežnikova sa súčasná vláda o európsku agendu až tak veľmi nezaujíma. Venuje sa predovšetkým domácim prioritám, uviedol. sa, samozrejme, snaží robiť slovenská diplomacia, lenže členstvo v EÚ má oveľa širší než iba diplomaticky rozmer, už to nie je takmer výlučná parketa ministerstva zahraničných vecí, ako to bolo pred vstupom, povedal politológ. Aktívny prístup k členstvu v únii je podľa neho predovšetkým otázkou líderstva. Tzv. euroagendu v krajine majú podľa neho najvyšší ústavní činitelia. však evidentne majú iné záujmy a priority, často pôsobia dojmom, že ani nerozumejú tomu, čo sa v EÚ deje. Zdá sa, že horizont ich uvažovania neprekračuje rámec úvah o čerpaní eurofondov, dodal Mesežnikov.

Členstvo Slovenska v únii bola podľa politológa výsledkom najdôležitejšieho strategického rozhodnutia, ktoré urobili politické elity tejto krajiny za podpory drvivej väčšiny obyvateľstva Nazdáva sa, že samotné členstvo nám prinieslo veľa z hľadiska ďalšieho osudu krajiny. nám nič z toho, čo by sme potrebovali na to, aby náš osud bol čo najlepší, pripomína Mesežnikov. Tvrdí, že sme sa stali súčasťou zoskupenia, ktoré charakterom väzieb medzi svojimi členmi nemá obdobu vo svete, najúspešnejšieho integračného projektu v dejinách ľudstva, ktorý zabezpečuje európskym národom mier, stabilitu, prosperitu, slobodu a demokraciu. generácie Európanov, vrátane Slovákov, si mohli o takomto type medzištátneho zväzku iba snívať. Dnes tento sen je realitou a my sme jej súčasťou, dodal.

Slovensko sa radí medzi krajiny, kde občania vysoko dôverujú európskym inštitúciám. Podľa Mesežnikova to súvisí s celkovou vysokou podporou členstva krajiny v EÚ a s pozitívnym hodnotením výhod, ktoré z neho vyplývajú. však nevidia súvislosť medzi činnosťou týchto inštitúcií, vrátane Európskeho parlamentu (EP) a svojou osobnou účasťou na ich formovaní, povedal. Podľa neho občania tieto inštitúcie nepovažujú natoľko silné z mocenského hľadiska (v porovnaní s domácimi inštitúciami), aby sa osobne zúčastnili na voľbách Vysoká dôveryhodnosť europarlamentu je podľa neho aj výsledkom jeho porovnania s národným parlamentom, ktorý je vnímaný oveľa negatívnejšie, keďže je arénou straníckych konfliktov či škandálov. pozadí takéhoto problematického imidži slovenského parlamentu sa bezproblémový imidž EP, nachádzajúceho sa v ďalekom Bruseli, zvlášť vyniká, dodal Mesežnikov.

SITA