Sťahovanie národov 400 – 600 rokov n.l.
- jedná sa o proces trvajúci dlhú dobu , rádov niekoľko storočí
- jedná sa o proces trvajúci dlhú dobu , rádov niekoľko storočí
- 375 - vpád Hunov do východoeurópskych stepí a podmanenie pôvodného obyvateľstva, prípadne jeho vytlačenie do nových priestorov
- kočovný kmeň Hunov na svojom postupe z vnútornej Ázie zničil ríšu germánskych Ostrogótov v severnom Černomorí, ktorí so svojimi susedmi Vizogótmi pri svojom ústupe na západ dali do pohybu aj iné kmene, časť germánskych kmeňov ( Ostrogóti ) sa uchyľuje do Karpatskej kotliny, kde vytláča tu sídliace kmene Kvádov a Vandalov
- 423 - 433 – Huni prenikajú do Potisia a postupne ovládajú severnú a juhovýchodnú Panóniu, na Slovensko sa dostávajú do nitrianskej a pohronskej oblasti
- týmto masívnym tlakom a presunom nemohla hranica Rímskej ríše odolať a zaniká, pričom jej zánik a tlaky barbarských kmeňov vyvolali v Európe dynamické zmeny, výsledkom ktorých boli nové etnické pomery a vznik včasnostredovekých barbarských ríš.
- 451 - Huni, ktorým velil Atila ( v Európe prezývaný Bič Boží ) sú na Katalunských poliach porazení čím bola zastavená hunská expanzia
- 451 - Slovania pri svojich presunoch ohrozujú hlavné mesto Byzancie - Konštantinopol
- 454 - po smrti Atilu konečná porážka Hunov pri rieke Nedao v Panónii a zánik Hunskej ríše uvoľnené územia začínajú obsadzovať germánske kmene
- 455 - Vandali dobyli Rím a spustošili ho
- 476 - germánski žoldnieri v Ríme pod vedením svojho súkmeňovca Odoakera zosadzujú posledného rímskeho cisára Romula Augustula , čo znamená zánik Rímskej ríše ( západnej časti pôvodného impéria ), východorímska časť ako Byzantská ríša jestvuje ešte ďalšie tisícročie - Odoaker je zvolený za kráľa
- jedným zo štátov, ktorého vznik umožnil zánik rímskej ríše bolo Franské kráľovstvo ( časť dnešného Nemecka, Francúzsko a postupnými výbojmi pripojené Sasko , severné Taliansko a Bavorsko )
- 5.stor. - koncom storočia sa začínajú objavovať na území Slovenska prvé slovanské kmene prichádzajúce karpatskými priesmykmi hlavne z oblasti dnešného Poľska
- stretávajú sa tu so zvyškami ľudu púchovskej, prípadne przeworskej kultúry a spolu koexistujú o čom svedčí i preberanie pôvodných názvov hôr a riek pochádzajúcich z predslovanského obdobi
- Slovanské kmene prichádzajúce na územie Slovenska predstavovali roľnícko – pastiersku spoločnosť
- zomrelých spaľovali a popol a nezhorené ostatky ukladali do urny alebo priamo do zeme a nad tým navŕšili mohylu
- v mohylách sa často nachádzali vajcia ako symbol života a kosti kohúta a sliepky ako atribúty smrti
- v neskoršej dobe pod vplyvom Avarov ale hlavne v súvislosti so šírením kresťanstva ,Slovania postupne prechádzajú zo žiarového na kostrový spôsob pochovávania
- charakteristickým výtvarným prvkom používaným Slovanmi bola vlnovka
- slovanské kmene v tomto období nevyznávali kresťanstvo a mali širokú plejádu svojich pohanských bohov ako napr. Perún – boh slnka a hromu , Veles – boh čried, Svarog – boh slnka a ohňa, Svarožic – syn Svaroga, Dažbog, Simorgel – boh vetra, Mokoš – bohyňa plodivej sily a lásky, Rugievita – boh zo siedmymi hlavami, Černobog a Belobog bohovia predstavujúci dualizmus dobra a zla
- Slovania vedeli vyhľadávať a spracúvať železnú rudu
- prenikanie slovanských kmeňov na Slovensko sa dialo prevážne zo severu
- zmienky o Slovanoch a slovanských kmeňoch sa nachádzajú v dielach starovekých spisovateľov a historikov, podľa ktorých medzi Dnestrom a Donom žili Anti, medzi Bugom, Dneprom a dolným Dunajom Sklavíni, na území Poľska žil ďalší slovanský kmeň
- 6.stor. - začiatkom storočia južnú Moravu, časť Záhoria a celú Panóniu ovládli Longobardi , za Malými a Bielymi Karpatmi a na východnom Slovensku sídlili slovanské kmene a východnú časť Karpatskej kotliny zaberali Gepidi
- 548 – 551 – Slovanské výpady proti Byzancii a rímskym provinciám – len skúsené a riadené vojská dokázali porážať dobre organizované rímske légie a byzantskú vojenskú silu
- predpokladá sa že vzhľadom na svoju organizovanosť boli tieto výboje riadené z politického a vojenského centra nachádzajúceho sa pravdepodobne na území v podhorí Karpátod Moravy po horné Potisie
- 550 - Slovania vtrhli do rímskych provincii Trácie ( Bulharsko, Brécko, turecké územie ) a Ilýrie ( albánsko, srbské územie )
- 551 - gótsky historik Jordanes kladie severnú hranicu osídlenia národa Venedov na poľskú rieku Wislu – hlavne kmeňov Slovienov a Antov
- 567 - v polovici storočia vyvrcholili spory medzi Logobardmi a Gepidmi, ktoré Longobardi riešili spojením s kočovnými Avarmi a s ich pomocou porážajú Gepidov, následne však opúšťajú Panóniu a Avari sa stávajú na 250 rokov dominantným etnikom v Dunajskej kotline
- 6.stor. – cez antický svet sa prehnala hlavná vlna sťahovania národov a tu dochádza aj k masívnym pohybom Slovanov
- v druhej polovici storočia sa Slovania v rámci jednej z prvých kolonizačných vĺn objavujú na území Slovenska ( formovanie najstarších slovanských kultúr je však možné napr. na východnom Slovensku dokladovať koncom 4. stor. a v priebehu 5. stor. )
- 6.stor - koncom storočia sa začínajú nájazdy Avarov proti Slovanom a následné vytvorenie Avarskej ríše na Dunaji
- Avari sa dostávajú aj za Dunaj a ovládajú časť územia osídleného Slovanmi
- je dokladované prenikanie Avarov v neskoršej dobe až do Poľska
- Najstaršie slovanské osídlenie v blízkom okolí Kysúc je dokladované z okolia Žiliny z piateho storočia - nálezy slovanskej keramiky .
- Na Kysuce prenikajú slovanské kmene ( Slovieni, Anti ) cez Poľsko, prípadne Oravu a Bystrická kotlina bola koridorom kadiaľ Slovania prenikali a časť sa tam i usídlila. Pôvodný domov slovanských kmeňov bol medzi Vislou a Dneprom.
- Kysuce patrili medzi jedny z prvých oblastí Slovenska, kde sa usídlili Slovania - Riečnica, Krasňany, Horná Tižiná, Dunajov, Zborov nad Bystricou, Oščadnica, Klubina - nálezy slovanských mohýl.
- Krásno nad Kysucou na terase pri vyústení Bystrickej doliny bolo objavených dvadsať
mohylových útvarov kde v jednej zo slovanských mohýl bol nájdený malý kamenný idol s naznačeným trupom, hlavou a nohami čo je zatiaľ jediná kamenná modla z tohto obdobia na Slovensku
- medzi Snežnicou a Tepličkou nad Váhom bolo objavených päť slovanských mohýl, ďalšie medzi Riečnicou a Terchovou
- v Radoli
- v Nededzi to bola veľká mohyla pravdepodobne veľmoža
- mohyly v Oščadnici na terase nad križovatkou cesty z Poľska a kysuckej cesty.
- v Klubine a Zborove nad Bystricou boli objavené ďalšie slovanské mohyly Dá sa predpokladať, že v blízkosti slovanských pohrebísk sa nachádzali i sídla, ktoré zatiaľ neboli objavené.
Černatín v bystrickej doline bol zrejme osídlený už v keltskej dobe a slovanské etnikum opevnenie využilo a prestavalo ho. Kysuce vzhľadom na svoju geografickú polohu a terénnu členitosť ostali koncom 6. a začiatkom 7. stor. bokom od nájazdov Avarov a poskytovali možnosti úkrytu, dôsledkom čoho boli lepšie životné podmienky, ktoré lákali utečencov z centrálnych častí Slovenska. Táto vlna utečencov mala za následok ďalšie osídľovanie oblasti Kysúc
