Piatok 23. októbra 2026  •  Meniny: Alojzia  •  Zajtra: Kvetoslava
Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

NDS vyhlásila tender na výstavbu úseku diaľnice D3 - Brodno - Kysucké Nové Mesto, 11 km úsek vyjde na viac ako 500 mil. eur

Tretí článok budúcej kysuckej D3 výrazne pokročil v príprave. Národná diaľničná spoločnosť v týchto dňoch odoslala oznámenie o súťaži do ves…

Spravodajstvo

Prvé z troch obstarávaní chýbajúcich úsekov diaľnice D3 je v sklze, namietajú podmienky súťaže

14.10.2024 TASR: Prvé z troch obstarávaní chýbajúcich úsekov diaľnice D3 - úseku Oščadnica – Čadca, Bukov, II.  je v dvojmesačnom sklze, ter…

Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

NAKA zasahovala v súvislosti so žiadosťou o dotáciu na rekonštrukciu Kysuckej nemocnice

Čadca/Bratislava 30.10.2023 - Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zasahovali na ministerstve zdravotníctva. Polícia podrobnosti…

Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

Strávte jesenné prázdniny v rozmanitom Žilinskom kraji

V termíne od 30. – 31. 10. 2023 majú žiaci a študenti jesenné prázdniny. Špeciálny program pri tejto príležitosti pripravili  pre rodiny s d…

Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

Cesta prvej triedy v Krásne nad Kysucou je úplne uzavretá

Krásno nad Kysucou 30.10.2023 - Z dôvodu dokumentovania vážnej dopravnej nehody bola cesta I/11 v k.ú. Krásno nad Kysucou na nevyhnutne potr…

Osudom ľudstva je chodiť na iné planéty tvrdí Buzz Aldrin

Osudom ľudstva je chodiť na iné planéty tvrdí Buzz AldrinBuzz AldrinBRATISLAVA 17. júla (WEBNOVINY) - Pred štyridsiatimi rokmi ľudstvo prekonalo obávané hranice, keď sa stal Neil Armstrong prvým človekom na Mesiaci. V období studenej vojny bol "malý krok" na mesačnom povrchu obrovským úderom pre Sovietsky zväz (ZSSR), ktorý vyslal do vesmíru prvý satelit i prvého človeka. Aj teraz, desiatky rokov po historickom dátume 20. júla 1969, len málo ľudí kráčalo v Armstrongových lunárnych šľapajach. Iba 12 ľudí sa prešlo po povrchu Mesiaca, z toho posledný tak spravil v roku 1972.

Program Apollo, ktorý sa začal počas vlády prezidenta Johna F. Kennedyho, bol zastavený po šiestich úspešných pristátiach na Mesiaci. V súčasnosti sa nádeje amerických vedkýň a vedcov obracajú na program Constellation, ktorý plánuje vyslať ľudí na Mesiac v roku 2020. Má tu vytvoriť základne, ktoré by sa využívali pri dlhších letoch na Mars. "Je to osud ľudstva, chodiť na iné planéty," uviedol v rozhovore pre spravodajskú agentúru AFP astronaut Buzz Aldrin, druhý muž na Mesiaci. Budúce skúmanie vesmíru a kolonizácia slnečnej sústavy je podľa neho "spôsob, ako zriadiť alternatívne miesto záchrany pre ľudskú rasu". "V istom bode by mala starnúca spoločnosť Zeme spraviť nevyhnutné kroky, aby si zabezpečila prežitie, prežitie prínosov ľudstva počas tisícok a tisícok rokov v minulosti, ako aj možností do budúcnosti," uviedol Aldrin.

V súčasnosti viaceré krajiny, ako napríklad Čína, posilňujú svoj vesmírny program a niektorí ľudia vidia nové vesmírne preteky ako opakovanie vojny medzi ideológiami. "Z pohľadu budúceho západného sveta a jeho ázijských spojencov je nevyhnutné, aby USA, Európa, Japonsko, Austrália, Kanada a ďalšie podobne rozmýšľajúce krajiny súťažili v ďalekom vesmíre," uviedol geológ a astronaut Harrison Schmitt. Ako povedal, verí, že "nedemokratické krajiny sveta, ako Čína, Rusko a možno ďalšie, majú záujem byť dominantnými vo vesmíre... (a) získať tento druh prestíže, tento druh výhod v technológiách a vo vzdelávaní a v ďalších oblastiach, ktoré prichádzajú s hlavnou vesmírnou silou". "S programom Apollo sme ich naučili, ako," uviedol Schmitt, ktorý bol zatiaľ posledným astronautom na Mesiaci.

Program Apollo sa začal v roku 1961, keď prezident Kennedy v Senáte predniesol výzvu vyslať človeka na Mesiac do desiatich rokov. Štyri roky predtým ZSSR poslalo do vesmíru satelit Sputnik a v roku 1961 sa Jurij Gagarin stal prvým človekom v kozme. Spojené štáty preto chceli ZSSR predbehnúť a vyslať na Mesiac prvého človeka. Aj program Apollo však zaznamenal neúspechy - v roku 1967 nešťastne zahynuli traja astronauti. V ďalšom roku odštartovala misia Apollo 8 a prvá americká posádka obletela Mesiac. O šesť mesiacov neskôr ju nasledovalo Apollo 10 s troma astronautmi na palube. Potom 16. júla 1969 sa Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Mike Collins ako členovia misie Apollo 11 vydali na Mesiac. Do vesmíru ich vyniesla raketa Saturn V. Štyri dni po štarte Aldrin manuálne pristál s lunárnym modulom Eagle v Mori pokoja.

SITA_AFP
Zdieľať:
Kategórie: Vesmír Hi-Tech
Vytvorené: 17.07.2009 | Čitateľov: 691