SARAJEVO 23. júla (WEBNOVINY) - Súdni experti v stredu objavili prvé telesné pozostatky z približne 200 bosnianskych civilistov, ktorí sa pred 17 rokmi stali obeťami masakry srbských jednotiek. Minimálne 15 tiel sa našlo na spodku 250 metrovej rokliny Koričanske Stijene v strednej Bosne. Agentúre AFP to potvrdil Amor Masovič z Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP) so sídlom v Sarajeve.

"Nejde o štandardný masový hrob. Ľudí najprv zastrelili a potom zhodili z útesu," uviedol Masovič. Miesto nálezu navyše nie je dostupné a preto museli súdni znalci použiť horolezeckú techniku a telesné pozostatky vyťahovať z rokliny vo vreciach.

Ide o niektoré z obetí incidentu z augusta 1992. Srbské jednotky vtedy odviezli viac ako 200 moslimských a chorvátskych zajatcov zo zadržiavacieho tábora v Prijedore, ktorý ležal približne 180 kilometrov severozápadne od Sarajeva. Podľa výpovedí 12 osôb, ktoré vraždenie prežili, Srbi väzňov najprv prinútili kľaknúť si na okraj rokliny, potom ich zastrelili a ich telá následne pozhadzovali dolu.

Za účasť na tomto incidente Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v roku 2004 odsúdil bývalého člena bosnianskosrbskej policajnej jednotky Darka Mrdju na 17 rokov odňatia slobody. Bývalý starosta Prijedoru dostal 40 rokov nepodmienečne. Bosniansky súd udelil tento mesiac ďalšiemu srbskému vojenskému policajtovi za účasť na streľbe na Koričanske Stijene 14 rokov väzenia.

Po obsadení severovýchodných miest ozbrojené sily bosniackych Srbov pochytali bosnianskych civilistov a zrovnali so zemou miestne mešity. Stovky Bosniakov vrátane žien a detí väznili a mučili v rôznych narýchlo postavených väzniciach alebo ich rovno zabili. Etnická vojna v BaH si vyžiadala 100 tisíc ľudských životov. Zo svojich domovov vtedy ušlo okolo 2,2 milióna ľudí, čo bola viac ako polovica populácie tejto balkánskej krajiny.

Experti z ICMP informovali, že sa im doteraz podarilo identifikovať 6186 obetí masakry. Medzinárodný súdny dvor i Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu hromadné popravy v Srebrenici označujú za genocídu.

SITA/AFP