BRATISLAVA 18. augusta (WEBNOVINY) - Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na 319,5 eura sa nebude vzťahovať len na zamestnancov, ktorí v súčasnosti poberajú mzdu pod touto úrovňou, ale prostredníctvom tzv. minimálnych mzdových nárokov na oveľa väčší počet zamestnancov. Agentúre SITA to potvrdil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Minimálne mzdové nároky stanovuje Zákonník práce vtedy, ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. V tom prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Zákonník práce pozná šesť stupňov náročnosti práce. Prvý stupeň, v ktorom prislúcha zamestnancovi najmenej minimálna mzda, spočíva vo výkone pomocných, manipulačných a prípravných prác. Do druhého stupňa patria ucelené obslužné rutinné práce alebo odborné rutinné práce, ako aj práce spojené s hmotnou zodpovednosťou. V tomto prípade musí zamestnanec dostať mzdu vo výške najmenej 1,2-násobku minimálnej mzdy. Tretí stupeň náročnosti práce zahŕňa samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend, resp. samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác. Za takýto výkon práce zamestnancovi prislúcha najmenej 1,4-násobok minimálnej mzdy.

Na 1,6-násobok minimálnej mzdy majú v rámci štvrtého stupňa náročnosti práce nárok zamestnanci riadiaci, organizujúci alebo koordinujúci zložité procesy. Do piateho stupňa sú zaradení zamestnanci vykonávajúci špecializované koncepčné, tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou. Za takúto prácu majú nárok najmenej na 1,8-násobok minimálnej mzdy. Šiesty stupeň, v ktorom má zamestnanec nárok najmenej na 2-násobok minimálnej mzdy, charakterizuje riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody.

Úroveň minimálnej mzdy v budúcom roku je aj po pondelňajšom rokovaní tripartity neznámou. Sociálnych partnerov totiž o rokovanie k tejto téme na najvyššej úrovni požiadal ešte premiér Robert Fico. Toto rokovanie by sa malo uskutočniť ešte tento týždeň. Odborári aj zamestnávatelia však po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady potvrdili, že naďalej budú trvať na svojich doterajších stanoviskách. Zamestnávatelia požadujú nulový rast minimálnej mzdy, pretože tvrdia, že jej zvyšovanie ohrozí ďalšie pracovné miesta, odborári sa zase postavili za návrh z dielne rezortu práce, podľa ktorého by minimálna mzda v budúcom roku vzrástla o 8,1 %.

"Naše stanovisko je zatiaľ nemenné, uvidíme s akými návrhmi príde pán premiér. Chceme, aby došlo k zvyšovaniu minimálnej mzdy. Prepad alebo nezvyšovanie je pre nás neprijateľné," povedal po rokovaní tripartity viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR Vladimír Mojš. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR podľa svojho prezidenta Tomáša Malatinského naopak pôvodne požadovala dokonca zníženie minimálnej mzdy, keďže produktivita práce sa vyvíja negatívne. "Kompromisný návrh bol napokon nulový rast. Radi by sme to rokovanie s premiérom využili na čo najmiernejší posun," dodal Malatinský. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Emílie Kršíkovej však ani nižší dopyt po pracovnej sile nebráni zvyšovaniu minimálnej mzdy. Ako dodala, ministerstvo pri predložení návrhu s rastom o 8,1 % bralo do úvahy všetky makroekonomické ukazovatele, aj nižší dopyt po pracovnej sile.

Výšku minimálnej mzdy môže v konečnom dôsledku určovať vláda na základe novely zákona o minimálnej mzde, ktorú schválil parlament v polovici septembra minulého roka. Novela stanovuje iba spodnú hranicu pre rozhodovanie vlády o konkrétnej sume minimálnej mzdy. Tá je daná mierou rastu priemernej mzdy na Slovensku. Hornú hranicu pri zvyšovaní minimálnej mzdy novela zákona neurčuje a nariadením ju môže upraviť vláda. Prihliadať by pritom mala na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na úpravu sumy minimálnej mzdy, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a vývoj produktivity práce.

SITA