Sobota 24. októbra 2026  •  Meniny: Kvetoslava  •  Zajtra: Aurel
Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

NDS vyhlásila tender na výstavbu úseku diaľnice D3 - Brodno - Kysucké Nové Mesto, 11 km úsek vyjde na viac ako 500 mil. eur

Tretí článok budúcej kysuckej D3 výrazne pokročil v príprave. Národná diaľničná spoločnosť v týchto dňoch odoslala oznámenie o súťaži do ves…

Spravodajstvo

Prvé z troch obstarávaní chýbajúcich úsekov diaľnice D3 je v sklze, namietajú podmienky súťaže

14.10.2024 TASR: Prvé z troch obstarávaní chýbajúcich úsekov diaľnice D3 - úseku Oščadnica – Čadca, Bukov, II.  je v dvojmesačnom sklze, ter…

Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

NAKA zasahovala v súvislosti so žiadosťou o dotáciu na rekonštrukciu Kysuckej nemocnice

Čadca/Bratislava 30.10.2023 - Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zasahovali na ministerstve zdravotníctva. Polícia podrobnosti…

Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

Strávte jesenné prázdniny v rozmanitom Žilinskom kraji

V termíne od 30. – 31. 10. 2023 majú žiaci a študenti jesenné prázdniny. Špeciálny program pri tejto príležitosti pripravili  pre rodiny s d…

Aktuality a spravodajstvo z regiónu Kysuce

Cesta prvej triedy v Krásne nad Kysucou je úplne uzavretá

Krásno nad Kysucou 30.10.2023 - Z dôvodu dokumentovania vážnej dopravnej nehody bola cesta I/11 v k.ú. Krásno nad Kysucou na nevyhnutne potr…

Bosnianska polícia zatkla dve osoby podozrivé z páchania vojnových zločinov

Bosnianska polícia zatkla dve osoby podozrivé z páchania vojnových zločinovSARAJEVO 27. augusta (WEBNOVINY) - Polícia v Bosne a Hercegovine (BaH) zatkla dvoch bosnianskych Srbov, z toho jedného policajného dôstojníka, podozrivých z účasti na vražde približne 200 bosniackych Chorvátov a Bosniakov na začiatku občianskej vojny, v ktorej sa krajina zmietala v rokoch 1992-1995. Úrad štátneho zástupcu v Sarajeve vo štvrtok oznámil, že 49-ročného Petara Čivčiča a 51-ročného Branka Topolu zatkli v meste Prijedor pre podozrenie z páchania zločinov proti ľudskosti. Polícia takisto prehľadala domy podozrivých mužov rovnako ako policajnú stanicu v Prijedore, kde Čivčič pracuje ako policajt.

Dvaja zadržaní boli údajne členmi jednotky bosniackych Srbov, ktorá v roku 1992 zabila približne 200 etnických chorvátskych a bosniackych civilistov, pričom asi tretinu z nich vojaci prinútili kľaknúť si na okraj útesu Koričanske Stijene v strednej Bosne, kde ich následne zastrelili a strčili z brala.

Bosnianski súdni experti v stredu ukončili exhumačné práce na masovom hrobe, ktorý obsahoval telesné pozostatky najmenej 59 chorvátskych a bosniackych obetí vojnovej masakry na útese Koričanske Stijene. Minimálne 59 tiel sa našlo v 300-metrovej Koričanske Stijene. Agentúre AFP to potvrdila hovorkyňa Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP) so sídlom v Sarajeve Lejla Cengičová. "Nejde o štandardný masový hrob. Ľudí najprv zastrelili a potom zhodili z útesu," uviedol v stredu Amor Masovič z ICMP.

Ide o niektoré z obetí incidentu z augusta 1992. Srbské jednotky vtedy odviezli viac ako 200 moslimských a chorvátskych zajatcov zo zadržiavacieho tábora v Prijedore, ktorý ležal približne 180 kilometrov severozápadne od Sarajeva. Podľa výpovedí 12 osôb, ktoré vraždenie prežili, Srbi väzňov najprv prinútili kľaknúť si na okraj rokliny, potom ich zastrelili a ich telá následne pozhadzovali dolu.

Za účasť na tomto incidente Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v roku 2004 odsúdil bývalého člena bosnianskosrbskej policajnej jednotky Darka Mrdju na 17 rokov odňatia slobody. Bývalý starosta Prijedoru dostal 40 rokov nepodmienečne. Bosniansky súd udelil tento mesiac ďalšiemu srbskému vojenskému policajtovi za účasť na streľbe na Koričanske Stijene 14 rokov väzenia.

Po obsadení severovýchodných miest ozbrojené sily bosniackych Srbov pochytali bosniackych civilistov a zrovnali so zemou miestne mešity. Stovky Bosniakov vrátane žien a detí väznili a mučili v rôznych narýchlo postavených väzniciach alebo ich rovno zabili. Etnická vojna v BaH si vyžiadala 100 tisíc ľudských životov. Zo svojich domovov vtedy ušlo okolo 2,2 milióna ľudí, čo bola viac ako polovica populácie tejto balkánskej krajiny.

Experti z ICMP informovali, že sa im doteraz podarilo identifikovať vyše 6 tisíc obetí vojny. Medzinárodný súdny dvor i Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu hromadné popravy v Srebrenici označujú za genocídu.

SITA/AP
Zdieľať:
Kategórie: Európa Svet
Vytvorené: 27.08.2009 | Čitateľov: 491