BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) Tibetský duchovný a politický vodca, štrnásty dalajláma, verí v budúcu slobodu Tibetu. režimov je vo svete stále menej. Celkový trend je trend posilňovania demokracie. A to platí aj pre Čínu, kde je dnes komunistická strana bez komunistickej ideológie a socializmu, ktorý je vlastne kapitalizmom, povedal dnes v Bratislave po prevzatí Medzinárodnej ceny Jána Langoša za nenásilný boj za demokraciu a ľudské práva. Stále viac čínskych intelektuálov kritizuje režim a podporuje slobodný Tibet, stále viac mladých študuje v zahraničí a otvárajú sa im oči. budete myslieť zo širšej perspektívy, môžete nájsť nádej, odporučil dalajláma.

sa na Slovensku dvadsať rokov po Novembri cítia všetci ľudia ako doma? Aj Rómovia a Maďari? Naozaj tu nie je nikto, koho valcuje štátna moc, spýtal sa po prevzatí Domácej ceny Jána Langoša protagonista novembrových udalostí, vydavateľ a publicista Fedor Gál. i len jediná Hedviga Malinová je naša spoločná zodpovednosť," zdôraznil. Mať rád totiž podľa neho neznamená byť slepý. Je dôležité nezabúdať na minulosť, aby sa neopakovala. Stále sme sa nevyrovnali s nacistickým slovenským štátom, ani s komunizmom. Zabudli sme, čo bol fašizmus aj čo bol komunizmus, volíme ľudí s komunistickým zmýšľaním a krajných nacionalistov," varoval Gál.

Slobodu ako najdôležitejšiu podmienku rozvoja človeka podčiarkol tibetský dalajláma. V 20. storočí robili ľudia rôzne experimenty, medzi nimi aj fašizmus a komunizmus. Centralizované autoritárske riadenie myslenia a životov však nemôže fungovať, čo sa ukázalo v Európe a platí to aj pre Čínu. si želajú iba slobodu. My, ľudia, potrebujeme tiež slobodu, aby sme rozvinuli svoje myslenie a individuálnu kreativitu. Nedôvera a podozrievanie ničí priateľstvo a vzťahy medzi ľuďmi. Ako dodal, vodcovia autoritárskych režimov neveria ani jeden druhému. čo ničí dôveru, ničí možnosť žiť šťastný život, pripomenul dalajláma.

Za cenu Jána Langoša sa poďakoval v mene šiestich miliónov Tibeťanov, prechádzajúcich ťažkým obdobím permanentného strachu pod čínskou vládou. S Jánom Langošom sa dalajláma stretol, keď bol pred deviatimi rokmi na Slovensku životy netrvajú navždy, ale dôležitý je duch, s ktorým človek pracoval. Aj keď už nie je na Zemi, jeho duch a dobrá práca pokračujú ďalej často aj celé generácie, uviedol. Cena, ktorú prevzal, nesie podľa neho ducha a posolstvo zosnulého Jána Langoša, niekdajšieho disidenta, zakladateľa Ústavu pamäti národa na zmapovanie zločinov nacizmu a komunizmu na Slovensku.

všetkých svojich cien, na túto môžete byť pokojne hrdí, odkázal dalajlámovi a Fedorovi Gálovi z obrazovky bývalý disident a neskôr prezident Václav Havel. Langoš mal rád pravdu, a preto nemal ľahký život. Ján Langoš na úvod z plátna definoval otázky, ktoré dali smer jeho životu Čo chcel všemohúci povedať žijúcim, keď dopustil hrôzy, pre ktoré aj ortodoxní rabíni začali pochybovať o jeho existencii? Čo sa stalo s našimi národmi s judaisticko-kresťanskou tradíciou, že sme dopustili ateistické zločinecké režimy, ktoré nám zobrali majetok aj slobodu?

Cenu Jána Langoša udelila dnes nadácia, založená jeho manželkou a dcérami, po tretí raz. Podľa Nadácie nie je náhoda, že cenu tento rok dostali Fedor Gál a tibetský dalajláma. Obaja stelesňujú tragédiu 20. storočia. Gál, ktorý sa narodil v koncentračnom tábore v Terezíne, dalajláma, ktorý musel utiecť z domova pred čínskym režimom. Obaja celý život nenásilne bojujú za slobodu a zastávajú sa obetí. Dcéra Jána Langoša zaspievala dalajlámovi pieseň svojho duchovného učiteľa. Violončelista Jozef Lupták venoval Gálovi židovskú modlitbu.

Odovzdávanie cien v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava v Bratislave za účasti opozičných politikov, občianskych aktivistov, predstaviteľov kultúrneho a spoločenského života i bratislavského rabína či pražského primátora, ukončila skladba Mariána Vargu priateľa J. Langoša. Skladbu pre tri violončelá a klavír nazval Smútočná hudba in memoriam Ján Langoš.

SITA