BRATISLAVA 9. októbra (WEBNOVINY) - Slovensko nezdieľa obavy českého prezidenta Václava Klausa z Charty základných práv Európskej únie, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Klaus žiada výnimku pre Česko po vzore Veľkej Británie a Poľska, pre ktoré nebude charta záväzná a o právach budú naďalej rozhodovať národní, nie európski sudcovia. Obáva sa najmä spochybnenia povojnových Benešových dekrétov a majetkových nárokov sudetských Nemcov.

"Charta základných práv Európskej únie nepôsobí retroaktívne a bude upravovať právne vzťahy vzniknuté až po termíne vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Nemali sme a nemáme obavy, že by sa na jej základe mohli riešiť otázky vyplývajúce z povojnového vysporiadania. Slovensko bolo od začiatku za čo najskoršie uvedenie Lisabonskej zmluvy do života v jej schválenej podobe," uviedlo pre agentúru SITA slovenské ministerstvo zahraničných vecí (MZV SR).

Klaus chce pre Česko rovnaké výnimky ako Poľsko a Británia

Prezident Václav Klaus chce rovnaké výnimky, aké si v súvislosti s Chartou ľudských práv a slobôd, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy, vyrokovali Poľsko a Veľká Británia. Po piatkovom rokovaní s predsedom českej Poslaneckej snemovne to povedal šéf Európskeho parlamentu Jerzy Buzek. O podrobnostiach však Buzek nechcel hovoriť.

"Urobím všetko preto, aby sa zo súčasnej situácie našlo východisko. Požiadavky pána prezidenta však musia mať podporu a súhlas všetkých členských štátov Európskej únie," upozornil Buzek. Ako dodal, Klausove námietky by mali byť vo forme "dodatku", aby sa "nemusela ratifikovať zmluva opäť vo všetkých krajinách". Veľká Británia a Poľsko sa obávali prílišného vplyvu Európskeho súdu v oblasti ľudských práv a preto sa s úniou dohodli na špeciálnom protokole, ktorý rieši túto otázku. Rovnako chce teraz postupovať Klaus.

Poľský denník Rzeczpospolita ešte predtým priniesol článok, v ktorom píše o predtým "utajenej" Klausovej podmienke, po ktorej splnení je ochotný podpísať reformnú zmluvu EÚ. Mala ňou byť práve sporná Charta ľudských práv. Český prezident sa údajne obával, že otvorí cestu k tomu, aby sudetskí Nemci vysídlení z Československa mohli opäť začali vznášať požiadavky na svoje niekdajšie majetky v dnešnej Českej republike.

Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili minulý týždeň Íri, sa čaká už len na podpis dvoch prezidentov - poľského Lecha Kaczyńského a práve Klausov. Kým poľská hlava štátu zmluvu údajne už v sobotu plánuje podpísať, Klaus odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať. Argumentuje čakaním na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Termín vynesenia verdiktu známy stále nie je, no v prípade nevyhovenia sťažnosti bude Klaus jedinou a poslednou prekážkou pri vstupe zmluvy do platnosti.

Súvisiace články


Zelení chcú odvolať Klausa, údajne nie je schopný výkonu funkcie
SITA/MEDIAFAX