BRATISLAVA 12. októbra (WEBNOVINY) - Hubbleov vesmírny ďalekohľad poskytol nový pohľad na jednu z najväčších planétok v slnečnej sústave - 2 Pallas. Približne 600 kilometrov široká planétka je príkladom objektu, ktorý bol v procese stať sa planétou, no nakoniec sa tak nestalo. Výskumníci v časopise Science publikovali jej 3-D model. Údaje získané Hubbleovým teleskopom umožňujú rozlíšiť povrchové znaky, vrátane niečoho, čo sa javí ako kráter po veľkej zrážke s vesmírnym telesom. Očakáva sa, že nové informácie vedcom pomôžu lepšie porozumieť, ako sa planéty vo svojom rannom štádiu vyvíjajú. "Pallas tvorí jedinečnú časť skladačky pri analýze sformovania slnečnej sústavy," uviedla Britney Schmidt z University of California, ktorá viedla pozorovania.

Pallas sa nachádza v približne 400 miliónov kilometrovej vzdialenosti od Slnka, medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Bol to v poradí druhý objekt, ktorý v roku 1802 objavili v hlavnom pásme planétok (odtiaľ jeho meno 2 Pallas). Iba planétka 1 Ceres, ktorej priemer je 950 kilometrov, je od nej väčšia. Ďalšia planétka Vesta má menší obvod, no je masívnejšia ako Pallas. Všetky tri môžu byť považované za protoplanéty. Teória tvrdí, že planéty vznikajú zo zoskupenia prachu a skál, ktoré sa nachádzajú na obežnej dráhe novozrodených hviezd. Kolízie medzi materiálovými zhlukmi následne produkujú väčšie objekty. Niektoré sa prípadne stanú dostatočne veľké a horúce na to, aby začali podstupovať proces, pri ktorom sa najhustejšia hmota presunie do centra objektu, aby tak vytvorila jadro. V prípade planétky Pallas sa zdá, že sa tento proces začal, no jeho mierne nepravidelný tvar naznačuje, že sa nikdy úplne nedokončil. "To, či sa mohlo sformovať jadro je niečo, čo skutočne nemôžeme prostredníctvom týchto pozorovaní určiť, no Pallas je dostatočne veľká, takže je dosť možné, že sa jej vnútro začalo deliť," uviedla Schmidt. "Ceres je dokonale okrúhly a je tak naozaj veľká pravdepodobnosť, že proces už prebehol. U planétky Pallas je možné, že sa proces začal no nikdy nedokončil," dodala.

Tmavé rysy na obrázkoch z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu naznačujú prítomnosť hydratovaných minerálov na povrchu planétky. Ak sa Pallas sformoval dostatočne skoro v pásme planétok, pravdepodobne obsahuje aj veľké množstvá vody vo forme ľadu. Keďže sa hornina oteplila, ľad sa pravdepodobne rozpustil. Prítomnosť množstva vody na asteroide by mohla pomôcť vysvetliť jeho relatívne nízku hustotu, ktorá sa pohybuje od 2 400-2 800 kilogramov na kubický meter, dodala.

Časopis Science, ktorý opisuje pozorovania Hubbleovho ďalekohľadu, obsahuje aj 3-D zobrazenie planétky Pallas, ktoré zostavili zo série jej snímok získaných pri rotácii planétky v zornom poli teleskopu. Obrázky odhaľujú aj zvláštnu priehlbinu nachádzajúcu sa na južnej hemisfére planétky, ktorú si odborníci vysvetľujú ako kráter po možnom dopade telesa. Jeho priemer je asi 240 kilometrov. Blízko neho sa nachádza tmavý terén, ktorý by mohol byť materiál vytlačený pri kolízii. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyslal kozmickú loď do pásma planétok aby navštívila Ceres a Vestu. Jej sonda v roku 2011 preskúma najskôr menší z dvoch objektov. "Návšteva" Pallasu však na pláne nie je.

Informáciu zverejnil internetový portál news.bbc.co.uk.

SITA_AP