
Podľa premiéra je nepredstaviteľné, že by sa nepodarilo Lisabonskú zmluvu schváliť do konca roka. "Nikto z nás si neželá znovu otvoriť ratifikačný proces, to je nepredstaviteľné, mimo známeho vesmíru," vyhlásil šéf úradníckeho kabinetu. Ústavný súd ČR už podľa vlády skúmal, či je Lisabonská zmluva v súlade s ústavou ČR. Vláda ďalej upozornila, že argumentácia senátorov je "prázdna" a sťažovatelia sa len snažia ústavných sudcov presvedčiť, že reformný dokument nie je pre krajinu prínosný. Ústavný súd by podľa Fischera mal zvážiť uplatnenie tzv. princípu koncentrácie, čo v praxi znamená, že by sa nemal zaoberať konkrétnymi sťažnosťami jednotlivo, ale súlad Lisabonskej zmluvy s ústavou by mal posudzovať ako celok.
Český ústavný súd prijal ďalší návrh skupiny senátorov, ktorí žiadajú preskúmanie súladu Lisabonskej zmluvy s ústavným poriadkom Českej republiky, ešte 29. septembra. Poslanci hornej komory parlamentu pritom spochybnili súlad zmluvy ako celku. Navrhovatelia navyše požadujú, aby ústavný súd uznal, že záruky EÚ pre Írsko v súvislosti s tamojším referendom o Lisabonskej zmluve sú medzinárodnou zmluvou, čo by znamenalo nutnosť ich ratifikácie oboma komorami českého parlamentu.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili začiatkom októbra Íri a v sobotu ju podpísal poľský prezident Kaczynski, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať, pričom argumentuje čakaním na rozhodnutie českého ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Minulý týždeň navyše Klaus prišiel s požiadavkou, aby reformný dokument právne chránil platnosť Benešových dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.
SITA/MEDIAFAX