BRATISLAVA 18. októbra (SITA) Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák považuje akékoľvek snahy o otvorenie Lisabonskej zmluvy za nereálne. Domnieva sa, že český prezident Václav Klaus zmluvu o fungovaní Európskej únie (EÚ) napokon podpíše. Klaus žiada dodatok k Charte základných práv, ktorý by zrušil jej právnu záväznosť pre Česko, rovnako ako v prípade Poľska a Veľkej Británie. dodatok by musel prejsť schvaľovacím procesom. Ja v tejto chvíli absolútne nevidím vôľu v rámci členských krajín Európskej únie, povedal Lajčák.

Návrhy na odvolanie Václava Klausa alebo jeho donútenie k abdikácii nevidí šéf slovenskej diplomacie ako vhodné. nie, to nepovažujem za seriózne návrhy, komentoval Lajčák. je nájsť riešenie, ktoré je priechodné v rámci rodiny dvadsiatich siedmich a ktoré umožní, aby bol proces ukončený. Aké sú modality právne, politické, to rieši (Európska) komisia. Chcem veriť, že nájdeme riešenie také, ktoré privedie k ratifikácií (v ČR). potvrdil, že SR nezdieľa obavy českého prezidenta, že by sa cez Chartu ľudských práv mohli prelomiť Benešove dekréty. Opiera sa o rovnakú právnu analýzu ako česká vláda a dospel aj k rovnakému záveru. retroaktivity je z hľadiska vstupu Lisabonskej zmluvy a Charty základných práv do platnosti neprípustný, je explicitne vylúčený, tým pádom neotvára sa právny priestor pre znovuotvorenie týchto otázok a právna ochrana našich pozícií je garantovaná. Preto my necítime potrebu žiadať ešte dodatočnú klauzulu o dodatočnej právnej ochrane. odmieta podpísať Lisabonskú zmluvu a Česko tak ako jediná krajina únie s neukončenou ratifikáciou blokuje vstup zmluvy do platnosti. "Pred ratifikáciou si Česká republika musí aspoň dodatočne vyjednať obdobnú výnimku (ako Poľsko a Británia). Tým nám bude daná garancia, že Lisabonská zmluva nemôže viesť k prelomeniu tzv. Benešových dekrétov," uviedol Klaus 9. októbra.

Český prezident upozornil, že na základe Charty bude luxemburský Súdny dvor EÚ posudzovať, či sú právne predpisy, zvyklosti a postupy v členských krajinách v súlade s týmto dokumentom. "To umožní obchádzať české súdy a uplatňovať napríklad majetkové požiadavky osôb, vysídlených po druhej svetovej vojne priamo na Súdnom dvore EÚ. Listina dokonca umožňuje preskúmavať už platné rozhodnutia českých súdov," tvrdí.

SITA