BRATISLAVA 22. decembra (WEBNOVINY) - Snaha o znižovanie dlhodobej nezamestnanosti naráža na Slovensku podľa eurokomisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti Vladimíra Špidlu na štrukturálne problémy. "Ak by sa ekonomická aktivita aj rozširovala, tak by nezamestnanosť zostávala rovnaká, pretože ľudia, ktorí sú mimo trh práce, sú iba potenciálnym kapitálom, ale nie sú ľudským kapitálom použiteľným aktuálne na trhu práce," povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii v Bratislave. Riešenie je preto podľa neho v zlepšovaní štruktúry vzdelávania, rekvalifikácie ale aj aktívnej sociálnej práce. V súčasnosti však podľa neho významnú úlohu na trhu práce v Európskej únii zohráva globálna kríza. "Treba myslieť na to, že existuje kríza a je vylúčené, aby sa to neprejavilo na trhu práce," povedal. Podľa Špidlu však v udržaní spotrebiteľského dopytu, ktorého oslabenie by dopady krízy na hospodárstvo a taktiež zamestnanosť prehĺbilo, zohrávajú dôležitú úlohu aj národné sociálne systémy. "Európska komisia (EK) je presvedčená, že sociálne systémy sú aktívnou súčasťou riešenia dopadov krízy a preto vyzýva členské krajiny, aby v nich neškrtali, ale aby sa snažili udržať v nich účinnosť a kúpnu silu," povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii v Bratislave. Rovnako dôležitým faktorom riešenia dopadov je pritom podľa neho aj vnútorný trh Európskej únie. Vybrať sa preto cestou preferovania domácich firiem napríklad pri štátnych zákazkách by podľa Špidlu nebolo správne. "Európsky vnútorný trh je naša najväčšia sila, ktorá nám pomôže sa dostať z krízy. Malé národne trhy na to nemajú najmenšiu šancu. Pravidlá vnútorného trhu existujú a sú výhodné najmä pre malé otvorené ekonomiky," dodal. Podľa Špidlu pritom EK pri riešení dopadov krízy vychádza predovšetkým z toho, aby členské štáty Európskej únie (EÚ) postupovali koordinovane. "Riešenia musia byť presne zacielené, časovo obmedzené a musia sledovať konjunkturálne a štrukturálne aspekty naraz," dodal eurokomisár. Ako príklad uviedol podporu zvyšovania energetickej úspornosti budov, čo na jednej strane dodá impulz do stavebníctva avšak na druhej strane pozitívne pôsobí aj zo štrukturálneho pohľadu, keďže pomáha zvyšovať energetickú efektívnosť. V rámci opatrení na riešenie dopadov spomenul aj balíček v sume 1,5 % hrubého domáceho produktu EÚ, ktorý má stimulovať vnútorný dopyt ale tiež zmeny v oblasti štrukturálnych fondov, ktoré majú viesť k ich jednoduchšiemu preprogramovaniu. SITA