BRATISLAVE 24. decembra (WEBNOVINY) - Betlehemská hviezda mohla byť Venuša, konjunkcia dvoch planét alebo kométa, treba však klásť dôraz na datovanie jednotlivých udalostí. Pre agentúru SITA to povedala astronomička Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea Katarína Maštenová, ktorá pripravila o problematike Betlehemskej hviezdy na pôde múzea aj prednášku. "Musel to byť objekt, ktorý je trvalejšie na oblohe, keď si zoberieme meteor alebo podobný jav, tak to je krátkodobý jav," vyhlásila. "Supernova je zase výnimočný úkaz, v kronikách by sa malo objaviť, že nejakú supernovu zaregistrovali," povedala. Za najpravdepodobnejší jav Maštenová považuje Keplerovskú konjunkciu Saturna a Jupitera v siedmom storočí pred Kristom. "Mohla by to byť aj obyčajná planéta Venuša, ktorá je tretím najjasnejším objektom na oblohe," tvrdí. "Ešte významnejšie je, keď sa priblížia dve planéty, ktoré sa pohybujú, napríklad Venuša s Jupiterom, ktoré sa priblížili práve v druhom storočí pred naším letopočtom a prišlo až k úplnému zákrytu planét, v určitom období boli vedľa seba, potom sa zakryli a znova rozpojili," vyhlásila a hypotézu podporila tvrdením, že "svetlo muselo byť obrovské, pretože sa spočítavali jasnosti oboch telies". Z iného datovania však vychádza, že kráľ Herodes zomrel v štvrtom storočí pred Kristom a teda to nesedí s biblickým vyvraždením neviniatok. Na ďalšiu konjunkciu prišiel nemecký astronóm Johannes Kepler. "Je to konjunkcia druhej a tretej najjasnejšej planéty Jupitera a Saturna. Keplera napadlo ju počítať, pretože za jeho života sa takéto prekrytie vyskytlo znova. Vypočítal, že podobná konjunkcia nastala v štvrtom storočí pred naším letopočtom," povedala Maštenová. Zaujímavosťou je, že počas toho roka sa obe planéty priblížili dokonca trikrát. "Z mytologického výkladu je Jupiter kráľovská hviezda, Saturn je židovská hviezda a stalo sa to v súhvezdí Rýb, ktoré je tiež židovským súhvezdím," vysvetlila astronomička. Kométa sa nad jasličkami zjavila prvý raz v 14. storočí, kedy ju tam nakreslil taliansky maliar a architekt Giotto di Bondone. Počas tvorenia jeho diela bola totiž práve viditeľná Halleyho kométa a zaujala ho. "Keď sa pozrieme na dátumy návratov Halleyovej kométy tak tá najbližšia preletela okolo Zeme v dvanástom roku pred Kristom, perihéliom (miestom, kde je planéta najbližšie k Slnku, pozn. red.) prechádzala 10. októbra. Okrem toho to mohla byť aj kométa, ktorá nemusela byť pravidelná, mohla to byť nová kométa, ktorá sa objavila," vyhlásila Maštenová, no vzápätí dodala, že v tomto období nie sú v kronikách zaznamenané iné kométy ako Halleyho a kométy sa málokedy považovali za priaznivé znamenia. SITA