Labuť veľká (lat. Cygnus olor) sa rozšírila do mnohých európskych krajín v období 16. a 17. storočia. V tom čase sa chovali predovšetkým v zajatí. Dnes však labute poznáme ako polokrotké vtáky, ktoré žijú vo voľnej prírode. Typickým pre labuť veľkú je čierny čelový hrbolček na koreni zobáka, ktorý je zvlášť výrazný u samcov na jar v čase párenia. Labute veľké sú rozprávkovo pôvabné vtáky. Ich siluety poznáme z hladiny mnohých jazier, rybníkov a riek. Najmä v zime ich často vídavame v ústiach riek. V tomto období ich snehobiele perie získava aj popolavú farbu.
Telesné rozmery
- Dĺžka:150 cm
- Rozpätie krídel:200 cm
- Hmotnosť: samce: okolo12-20 kg, samice: okolo 10 kg
Trieda vtáci - Aves - rad vrubozubé - Anseriformes - čeľaď kačkovité - Anatidae - rod labuť - Cygnus - druh labuť veľká - Cygnus olor
Rozmnožovanie
Pohlavná dospelosť: nadobúdajú v 2.-3. roku života
Obdobie hniezdenia: marec - jún
Počet znášok:1 za rok
Veľkosť znášky: 5-8 zelenkavobielych vajec
Doba sedenia: 36dní
Doba starostlivosti:3-4mesiace
Správanie : páry spolu zostávajú počas celého života, ak však jeden partner uhynie, vytvorí sa veľmi rýchlo pár nový.
Potrava : vodné rastliny, vodné riasy, traviny, zrnká
Dĺžka života : výnimočne môže dosiahnuť až 50 rokov, priemerne maximálne 7 rokov
Príbuzné druhy: V zime môžeme v strednej Európe pozorovať ešte labuť spevavú a labuť malú.
Výskyt: Labuť je hojne rozšírená v strednej Európe a na britských ostrovoch, ojedinele sa vyskytuje v severnej Európe, smerom na východ až po mongolsko
Ochrana druhu: Labute veľké nie sú u nás ohrozené. Vďaka dostatočnej ponuke potravy sa na niektorých územiach sa stávajú príťažou.
Prijímanie potravy:
Labute veľké žerú vo vode, využívajúc pritom svoj dlhý krk. Požierajú porasty dna, ktoré sú pre ostatné plávajúce vodné vtáky nedostupné. V hlbokej vode sa labute postavia takmer kolmo na hladinu a sú schopné dosiahnuť zobákom až do hĺbky jedného metra. Labute zostávajú s hlavou pod vodou až 10 sekúnd a zároveň môžu nepretržite prijímať potravu.
Spôsob života
Po tom, čo si pár labutí vyberie teritórium a začne stavať hniezdo, stáva sa najmä samec vášnivým ochrancom svojho územia. Ako náhle sa priblíži akýkoľvek votrelec, či už človek alebo iná labuť, samec zaujme hrozivý postoj. Nadvihne krídla, naježí perie na chrbte a s dozadu natiahnutým, prehnutým krkom pláva rýchlo proti votrelcovi. Zblízka potom zaútočí zobákom i mohutnými krídlami, ktorými dokáže spôsobiť aj vážne zranenia. Cudzia labuť však väčšinou ustupuje bez boja.
V našich krajoch si labute prísne bránia svoje územia, ale napríklad v Anglicku alebo v Dánsku žijú labute v celých kŕdľoch. Ako všetci zástupcovia čeľade kačicovitých, aj labute pri pŕchnutí strácajú takmer všetko perie v oblasti krídel a preto sú v tomto čase neschopné letu. Aby však mláďatá, ktoré v tomto období opúšťajú hniezda, nezostali celkom bez ochrany, prebieha pŕchnutie najprv u samice. V momente, keď je perie na krídlach samice už kompletne vymenené a teda môže opäť lietať, začne pŕchnuť samec.
V strednej Európe a na Britských ostrovoch zostávajú labute väčšinou pri svojich hniezdach aj počas zimy.
Labute a človek.
Aj keď početné stavy labutí veľkých nie sú človekom priamo ohrozované, na vodných tokoch, kde sa lovia ryby, na ne číha veľké nebezpečnstvo. Práve tam labutí ubúda. Olovené závažia, ktoré sa upevňujú na vlasce udíc, totiž zanechávajú vo vode toľko voľného olova, že sa labute, prijímajúce takto olovo spolu s potravou môžu aj otráviť.
V Anglicku preto používanie týchto olovených guľôčok zakázali až do chvíle, kým sa početné stavy labutí zase začnú zvyšovať. Iným nebezpeščím je pre labute vedenie vysokého napätia v blízkosti vodných plôch. Mnohé labute tragicky zahynú práve, keď letiac narazia do týchto drôtov.
Rozmnožovanie
Labuť veľká začína hniezdiť už v apríli, často ešte na mrznúcej vodnej hladine. Miesta pre hniezda si vyberajú v blízkosti vodnej plochy na pevnej zemi, niekedy však hniezda stavajú aj priamo na vodnej ploche. Samček pri stavbe hniezda vytrháva trstinu pomocou zobáka a vetvičky podáva samičke, ktorá hniezdo postaví sama. Samica znáša priemerne 5 až 8 vajec, vždy jedno v priebehu 48 hodín. Mláďatá sa liahnu po 36 dňoch a obaja rodičia sa o ne starajú a energicky ich bránia pred nebezpečenstvom. Mláďatá síce opúšťajú hniezdo už skoro po vyliahnutí, avšak do príchodu zimy zostávajú spolu s rodičmi.
Potrava a spôsoby obživy
Labuť veľká je spravidla vegetarián a potravu prijíma počas celého dňa. Získava ju predovšetkým pod vodou, kde spása vodné a bahenné rastliny, prípadne i klásky obilia. Labute výnimočne zožerú i malé rybky, žaby alebo hmyz. V parkoch a na verejne prístupných miestach, napríklad na brehoch rybníkov či na mestských nádržiach, labute často dokrmujú návštevníci týchto miest. Prinášajú im staré pečivo a chlieb, ktoré sa potom stávajú podstatnou časťou ich potravy.
Malé labute prijímajú malé kúsky rastlín, ktoré im rodičia natrhajú a výnimočne konzumujú aj mäkkýše, slimáky a kôrovce.
Dospelá labuť spotrebuje v priebehu jedného dňa takmer 4 kg potravy.
Pozorovanie v prírode
Najjednoduchšie môžeme labute pozorovať v rovinatej krajine s vodnými plochami, kde sa usádzajú najčastejšie. Môžeme ich objaviť takmer na každom vlhšom území s nie príliš hlbokými, otvorenými vidnými plochami, ako sú jazerá, chovné rybníky alebo kanály, prípadne pomaly tečúce rieky. V každom prípade labute potrebujú väčšiu vodnú plochu, aby stačila pokryť ich veľkú spotrebu potravy. Dostatok miesta potrebujú aj pri vzlietaní. V hniezdnom období si na stavbu hniezda labute hľadajú pokojné, odľahlejšie miesta, ktoré v mnohých prípadoch môžu byť pomerne dosť vzdialené od ich rodných území.
text : referaty.sk
