WASHINGTON 23. októbra (WEBNOVINY) - Vlády viacerých štátov na svete od Budapešti až po Buenos Aires v stredu podnikli núdzové opatrenia, aby ochránili svoje ekonomiky od najhoršej finančnej krízy za posledných 80 rokov. Neodvrátili tým však prepad na akciových, devízových a komoditných trhoch, ktoré oslabujú pre neustále obavy z recesie svetovej ekonomiky. Americký Biely dom stanovil prvé kolo samitov o medzinárodnej kríze, na ktorom sa spoločne stretnú krajiny zoskupenia G20, na 15. novembra. Vo Washingtone teda budú o vývoji krízy rokovať najvyspelejšie krajiny sveta (G7) a ďalšie rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, India a Brazília. Maďarsko na podporu svojej meny zvýšilo v stredu úrokové sadzby na 11,5 %, zatiaľ čo ďalšie krajiny ako Ukrajina, Pakistan, Island a Bielorusko žiadajú o pomoc pri súčasnej kríze Medzinárodný menový fond (MMF). Ako dôsledok rozširovania sa krízy posilnil dolár a jen voči spoločnej európskej mene na dvojročné maximum, pričom americké spoločnosti oznámili hromadné prepúšťanie zamestnancov a nižšie zisky. Argentína sa snaží znárodniť súkromný penzijný systém, čo spôsobilo pokles argentínskych akcií a štátnych cenných papierov ale aj zvýšilo obavy z investovania na rozvíjajúcich sa trhoch. V stredu zaznamenala americká burza Wall Street jeden z najhorších dní, keď poklesla na približne päťročné minimum. Ropa sa prepadla na 16-mesačné dno, pričom zlato zaznamenalo najhorší výsledok za obdobie vyše roka. Aj napriek poskytnutiu nových úverových možností, sa pozitívny efekt nemusí prejaviť, pretože spomaľovanie svetovej ekonomiky sa rozširuje. Centrálne banky krajín tak možno opäť pristúpia k znižovaniu úrokových sadzieb. SITA/Reuters