BRATISLAVA 3. apríla (WEBNOVINY) - Ak parlament schváli návrh zákona o stimuloch pre vedu a výskum, firmy budú mať záujem o podporu vedeckého výskumu na vysokých školách. Novinárom to dnes povedal štátny tajomník rezortu školstva Jozef Habánik, ktorý sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii o vedomostnej spoločnosti v praxi Hi-Tech Slovensko v Bratislave. O tom, ako dopadne zákon, rozhodnú poslanci v apríli. Minister školstva Ján Mikolaj ho chce mať účinný od 1. júla.

"Plánujeme, že by mohlo byť podporených asi 20 podnikov, už tu mám viac ako 20 vizitiek zo strany zástupcov podnikateľského sektora," povedal dnes Habánik, aký je záujem o dotácie zo strany firiem. Podľa návrhu bude vláda rozhodovať o štátnych dotáciách na projekty nad dva milióny eur. O dotáciách do dvoch miliónov eur má rozhodovať ministerstvo školstva. Nad 20 miliónov eur to bude Európska komisia, podotkol Habánik. Štát chce dávať dotácie v rovnakej výške, akou prispejú na projekty samotné firmy.





Minister školstva Ján Mikolaj navrhoval, aby o vyplatení všetkých dotácií rozhodovala vláda. Nakoniec to však zmenil. Habánik uviedol, že na získanie podpory bude potrebné splniť viacero podmienok. "Ide o systém pomoci, projekty budú musieť pokračovať päť rokov po skončení európskej pomoci," dodal. Pravidlá na dotácie dnes kritizovali zástupcovia Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Myslia si, že o peniazoch by mali rozhodovať komisie, v ktorých by sedeli zahraniční experti.

Mikolaj už skôr povedal, že firemné investície do vedecko-výskumnej činnosti pomôže naštartovať štátna pomoc. Štátne dotácie by mali ísť najmä na aplikovaný výskum, do ktorého slovenské firmy málo investujú v porovnaní s vyspelými štátmi EÚ. Mikolaj tvrdil, že navrhuje "striktné pravidlá", ktoré neumožnia dávať štátnu pomoc firmám blízkym koalícii. Ministerstvo školstva chce, aby na štátne dotácie pre podniky išlo ročne 33,2 milióna eur. Peniaze však nechce poskytovať na malé projekty, náklady podporeného projektu by mali byť vyššie ako 250-tisíc

Vicepremiér Dušan Čaplovič dnes novinárom povedal, že Slovensko nepotrebuje súčasných dvanásť priorít v oblasti vedy a výskumu. "Stačia tri až päť priorít, ktoré by mali byť jasne zadefinované," povedal. Výskumný potenciál našej krajiny dnes kritizoval eurokomisár zodpovedný za vedu a výskum Janez Potočnik. "Číslo 0,46 percenta HDP (ktoré investujeme do vedy a výskumu - pozn. SITA) je nízke v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ," uviedol.

Členské štáty EÚ sa zaviazali do roku 2010 financovať vedu a výskum tromi percentami HDP. Väčšina krajín však tento cieľ zrejme nesplní. Priemerne investujú krajiny EÚ do výskumu okolo 1,84 percenta, výnimku tvoria Švédsko, či Fínsko, ktoré investujú do výskumu viac ako tri percentá. Slovensko v posledných rokoch investovalo do vedeckého bádania približne 0,5 percenta HDP, čo je oproti priemeru Európskej únie okolo trojnásobne menej. Habánik tvrdí, že v tomto roku výdavky do vedy narástli o 10,7 percenta. "Ak si to priradíte k HDP, tak je to nižšie, ak to vyjadríte v korunách alebo eurách, budete vidieť prírastok," vysvetlil.

Eurokomisár Slovensku navrhol, aby prijalo správne opatrenia, reštrukturalizovalo výskum a rozvoj a podporilo najmä ľudí, ktorí sa im venujú. Pomoc vidí aj v získavaní finančných prostriedkov cez štrukturálne fondy EÚ. "Je to jedinečná príležitosť," povedal. SR by mala budovať nielen cesty, ale aj znalosti, poznamenal. Habánik vysvetlil, že výskumníci sa nemôžu spoliehať len na štátny rozpočet. Výskum musí byť prepojený s praxou, pripomenul.

Na konferencii vystúpili domáci i zahraniční rečníci, zástupcovia klastrov, vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied a rôznych agentúr. Zorganizoval ju Úrad vlády SR, ministerstvo školstva a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Jej cieľom je najmä upriamiť pozornosť na úlohu výskumu a vývoja, kvalitu vedy a prepájanie akademickej sféry a priemyslu.
SITA