BRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) - Mená "eštebákov", organizačné členenie a činnosť východoslovenskej zložky bývalej socialistickej tajnej polície (čs. kontrarozviedky) - správy ŠtB v Košiciach, zverejnil na svojej internetovej stránke Ústav pamäti národa. "Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Košice bola pre postoje jej funkcionárov v rokoch 1968-69 normalizačnou baštou," upozornil na tlačovej besede riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher a dodal, že "mnohí funkcionári, ktorí z tejto správy vzišli, sa nakoniec dostali do federálnych štruktúr štátnej bezpečnosti ako riadiaci pracovníci." Ako príklad uviedol Miroslava Chovanca, ktorý sa stal zástupcom náčelníka II. správy federálneho ministerstva vnútra. ÚPN o ňom už pred časom vydal publikáciu, ktorá podľa Morbachera obsahuje veľa faktov o prenasledovaní cirkví a ľudí, ktorí nesúhlasili s bývalým režimom, ktorí rozširovali samizdaty, o problematike vnútorného nepriateľa a celkovo práci tejto zložky Štátnej bezpečnosti.

ÚPN identifikoval 403 príslušníkov košickej Správy ŠtB, ktorí sa v rokoch 1981 až 1989 podieľali na "boji s vonkajším i vnútorným nepriateľom, či "ochrane socialistickej ekonomiky", sledovali ľudí a preverovali korešpondenciu. Zverejnením mien príslušníkov ŠtB poskytuje ÚPN podľa predsedu Správnej rady Ivana A. Petranského informácie o kmeňových zamestnancoch tohto útvaru, teda o nositeľoch perzekúcií, ktorí získavali a riadili tajných spolupracovníkov a nesú priamu zodpovednosť za vytvorenie agentúrnej siete, ktorá mala vo vtedajšom Východoslovenskom kraji informovať o nepriateľoch režimu a ich činnosti. "Tieto informácie majú aj svoj praktický konkrétny význam, keďže môžu pomôcť občanom, ktorí sa v osemdesiatych rokoch stali obeťou perzekúcií Štátnej bezpečnosti. Občania sa tak dozvedia viac informácií o zaradení príslušníkov ŠtB, ktorí nesú zodpovednosť za ich konkrétne prenasledovanie, " dodal Petranský.

Správa ŠtB v Košiciach podľa Jerguša Sivoňa zo sekcie dokumentácie ÚPN mala na starosti "boj s vonkajším a vnútorným nepriateľom," kontrarozviednu ochranu východoslovenskej ekonomiky, sledovanie nepriateľských osôb, nasadzovanie spravodajskej techniky a previerku korešpondencie. Mala aj pasové oddelenie a oddelenie letiskovej kontroly.

Východoslovenskí "eštebáci" zabezpečovali problematiku, ktorá sa dotýkala kapitalistických tajných služieb, najmä USA, bývalej NSR, Veľkej Británie a Francúzska, ochranu vojsk ZSSR na našom území a vojenských výcvikových priestorov, problematiku vízových cudzincov, výjazdov, emigrácie a navrátilcov. Zameriavali sa aj na problematiku pravice a antisocialistických síl, cirkví, siekt, kultúry, vedy, hromadných oznamovacích prostriedkov, sionizmu, nacionalizmu a protištátnych písomností. Robili kontrarozviednu ochranu určených hospodárskych objektov, výrobnej aj predvýrobnej sféry, ochranu štátneho tajomstva, zahraničný obchod, ochranu železničnej dopravy a cezhraničných spojov (prekládkové stanice Veľké Kapušany a Čierna nad Tisou). Mali na starosti preventívne opatrenia proti únosom československých lietadiel a lietadiel spriatelených krajín do kapitalistického zahraničia. Rozhodovali aj o žiadostiach o zahraničné cesty, vysťahovanie do cudziny, robili aj ďalšie pasové náležitosti. Vyhľadávali nových tajných spolupracovníkov, podieľali sa na ich vysielaní do zahraničia. Správa ŠtB v Košiciach spolupracovala s KGB, najmä jej správou Zakarpatskej oblasti. Plnila aj celoštátne akcie, napríklad akciu "Klin", zameranú na dezintegráciu disidentského hnutia a akciu "Asanácia", ktorá mala za cieľ vysťahovanie nepohodlných ľudí z Československa.

SITA