BRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) - Za rozumné označil rozloženie rizík medzi štátom a koncesionárom v druhom balíku projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) na budúcich nových úsekoch rýchlostnej cesty R1 generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. v Žiline Ľubomír Palčák. "Štát si ponechal riziko dopytu a riziko výstavby a dostupnosti preniesol na budúceho koncesionára. Každý zodpovedá za riziko, ktoré vie ovplyvniť," povedal Palčák pre agentúru SITA po utorkovom diskusnom stretnutí o príprave PPP projektov na Slovensku. Podujatie zorganizoval internetový časopis Stavebné fórum.sk v spolupráci s Asociáciou PPP.

Ako pokračoval Palčák, štát môže ovplyvniť dopyt na diaľniciach svojou dopravnou politikou, prevádzkovaním mýtneho systému a nastavením výšky cestného mýta. Koncesionár, ktorý postaví diaľnicu, vie najlepšie ovplyvniť aj riziko výstavby, čiže termín a kvalitu, ako aj riziko dostupnosti rýchlostnej komunikácie. "Riziká sú veľmi dobre rozložené a aj z ekonomického pohľadu má táto investícia, že sa nezapočítava do štátneho dlhu, veľký prínos," dodal Palčák pre agentúru SITA. Na Slovensku sa podľa riaditeľa VÚD eliminuje problém, ktorý v minulosti vznikol s koncesiou na diaľnici M5 Budapešť - Segedín, kde koncesionár na seba prevzal riziko dopytu. "Tým, že si chcel zabezpečiť ekonomický prínos, nastavil výšku mýta cez koncesované úseky tak, že vlastne boli neakceptované z ekonomického dôvodu pre verejnosť, ktorá používala diaľnicu. A projekt vlastne skrachoval," pripomenul Palčák. Tomuto problému má predísť to, že popri ekonomických prínosoch budú mýtne sadzby prijateľné. Diaľnice a rýchlostné cesty majú totiž odbremeniť cesty nižšej kategórie, aby najmä ťažká nákladná doprava a individuálna doprava pri dlhších trasách bola na diaľniciach.

Palčák si myslí, že štát v tendri na 30-ročnú koncesiu na úsekoch R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, vrátane severného obchvatu Banskej Bystrice v dĺžke takmer 52 kilometrov vysúťažil dobrú cenu. Štát by podľa neho pri inom spôsobe výstavby úsekov R1 len ťažko dosiahol lepšiu cenu. "Konečná cena v nominálnej hodnote, ktorá bude splatená za 30 rokov, kopíruje súčasnú situáciu na finančných trhoch. Ak do vysúťaženej ceny dáme náklady na opravy, údržby počas 30 rokov, náklady na komplexnú rekonštrukciu a benefity, ktoré sa ani nedajú ekonomicky vyčísliť a infraštruktúra bude za veľmi krátku dobu postavená a prinášať ekonomický efekt, tak štát na tom iba získa," tvrdí Palčák.

Víťazné konzorcium Vinci Concessions S.A. - ABN AMRO Highway B.V. v tendri na výstavbu a prevádzku vybraných úsekov R1 predložilo ponuku vo výške 1,5 mld. eur, z čoho zhruba 930 mil. eur sú náklady súvisiace s vlastnou výstavbou a zvyšok súvisí s tým, že počas 30 rokov trvania koncesie bude koncesionár robiť prevádzku a zabezpečovať údržbu úsekov. Počas 30 rokov trvania koncesie na R1 má byť zo štátneho rozpočtu postupne vyplatená koncesionárovi celková suma 3,465 mld. eur. Koncesná zmluva na výstavbu a prevádzku úsekov R1 bola podpísaná 23. marca tohto roku.

SITA