BRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) - Slovenský občan Endre Ladoméry čiastočne uspel pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Dnešným rozsudkom mu priznal päťtisíc ako nemajetkovú ujmu za pridlhé súdne konanie. "Európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky konania," informovala agentúru SITA Jana Revayová z Ministerstva spravodlivosti SR. Finančnú náhradu dostal za to, že okresný súd jeho prípad posudzoval 13 rokov a osem mesiacov. Ladoméry pôvodne žiadal spravodlivé zadosťučinenie vo výške 10 tisíc žaloval Slovensko pred ESĽP, namietal neprimeranú dĺžku konania o vydanie dedičstva ako aj údajnú nespravodlivosť konania pre svojvoľný rozsudok krajského súdu. "Konanie sa začalo na návrh sťažovateľa v máji 1993 a skončilo sa v apríli 2008. Trvalo teda takmer 15 rokov na dvoch stupňoch konania," uviedla Revayová. Dĺžkou konania sa v októbri 2004 zaoberal Ústavný súd SR, ktorý konštatoval zbytočné prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava III. Ústavný súd priznal Ladomérymu primerané finančné zadosťučinenie - 60 tisíc korún a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

ESĽP vo svojom rozsudku zamietol námietku týkajúcu sa údajnej nespravodlivosti konania, pretože sťažovateľ mal možnosť proti údajne svojvoľnému rozsudku krajského súdu podať dovolanie a ústavnú sťažnosť, čo však neurobil. Podľa Revayovej európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, že Ladoméry stratil postavenie obete porušenia Dohovoru v rozsahu, v akom ústavný súd zistil porušenie jeho práva a priznal mu odškodnenie. Podľa ESĽP náprava, ktorú sťažovateľ získal zo strany ústavného súdu nebola dostatočná, pričom poukázal na neprimerane nízke priznané finančné zadosťučinenie.

ESĽP sa rovnako nestotožnil ani s ďalšou argumentáciou vlády, že Ladoméry mal podať novú ústavnú sťažnosť, keď okresný súd naďalej naťahoval proces. Podľa európskeho súdu Ladoméry nebol povinný podať ďalšiu ústavnú sťažnosť, keďže už prvá náprava, ktorú mu ústavný súd poskytol, bola nedostatočná.

SITA