BRATISLAVA 8. apríla (WEBNOVINY) - Divadelný a literárny vedec a spolupracovník viacerých kultúrnych inštitúcii a divadiel, profesor Pavol Palkovič zomrel v utorok v Bratislave vo veku 79 rokov. Posledná rozlúčka s ním bude 14. apríla o 15:45 v bratislavskom krematóriu. Agentúru SITA o tom informovala rodina.

Teoretik drámy a literatúry Pavol Palkovič sa narodil 14. júna 1930 v Kútoch. Po skalickom a malackom gymnáziu vyštudoval slovenský a anglický jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po absolvovaní začal pracovať ako pedagóg na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej (výchova stredoškolských učiteľov) a Vyššej pedagogickej škole (výchova učiteľov pre 1. a 2. stupeň základných škôl) v Bratislave. V rokoch 1960 až 1975 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, kde sa habilitoval na docenta pre teóriu a dejiny slovenskej literatúry. V roku 1975 prešiel na nové pracovisko Katedru divadelnej a filmovej vedy Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde zostal až do roku 2000. Tu získal hodnosť doktora vied o umení a titul univerzitný profesor pre teóriu a dejiny slovenskej drámy a divadla. Palkovič externe vyučoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a v rokoch 1994 až 2002 pracoval na čiastočný úväzok v Kabinete divadla a filmu Slovenskej akadémie vied. Za rok 2000, kedy oslavoval jubileum, ho zapísali do knihy najvýznamnejších osobností SAV.

Na pôde Slovenskej akadémie vied vykonával funkciu predsedu Komisie pre udeľovanie vedeckej hodnosti doktora vied o umení v odbore teória a dejiny divadla. Na Trnavskej univerzite v Trnave prednášal v prvých rokoch jej existencie. Podobne stál pri začiatkoch Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde pôsobil na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty. V roku 2004 mu Konferencia biskupov Slovenska udelila cenu patróna umelcov Fra Angelica za prínos ku kresťanským hodnotám v oblasti kultúry.

Palkovič začal publikovať už v študentských rokoch. Okruh jeho záujmov zahŕňal všetky literárne žánre, postupne sa vyhraňoval smerom k domácej a inonárodnej dráme s dominanciou dramatickej tvorby J. G. Tajovského a cez ňu k audiovizuálnym médiám. Tematické i druhové zameranie Palkovičovej výskumnej práce naznačujú samotné názvy výberu knižných publikácií: Epika a dráma, javisková a rozhlasová hra (1974), monografia Jozef Gregor Tajovský, realistický dramatik slovenskej predprevratovej dediny (1972), Dialógy s Tajovským (1982), Interpretácia klasiky v súčasnom divadle (1985), Cestami rozhlasovej hry I. II. (1986), Život drámy a duchovný rozmer divadla (1999), Sprítomňovanie klasiky (2005). Publikoval tiež desiatky štúdií z teórie a dejín drámy, divadla, rozhlasovej hry, stovky kritických analýz, úvah, článkov a recenzií umeleckých výkonov v oblasti literatúry a dramatickej tvorby.

SITA