BRATISLAVA 16. apríla (WEBNOVINY) - Dopady hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku sa môžu prejaviť aj v náraste počtu konkurzných konaní. Počet podnikov v úpadku by sa tak v dôsledku dlhšie trvajúcej a prehlbujúcej sa krízy mohol dostať až na úroveň rokov 1999 až 2002. V tomto období v konkurznom konaní skončilo ročne zhruba 1 300 až 2 500 podnikov.

"Predpokladáme, že ak by kríza pokračovala a nastala by vlna konkurzných konaní je možné, že oproti súčasnému stavu by mohlo byť o tých 1 000 - 1 500 konkurzných konaní ročne viac," myslí si riaditeľ spoločnosti zaoberajúcej sa reštrukturalizáciou firiem L&L.com Jozef Lukáč. Počet konkurzných konaní pritom v rokoch 2007 a 2008 predovšetkým vďaka hospodárskemu rastu poklesol na úroveň zhruba 800 ročne. Negatívne dopady hospodárskej krízy na hospodárenie podnikov sa už podľa Lukáča začínajú prejavovať aj na Slovensku. Spoločnosť totiž podľa jeho slov zaznamenáva v súčasnosti dvoj až trojnásobne väčší záujem podnikov o reštrukturalizáciu.

Podľa podpredsedu výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) Daniela Lukáča môže pritom nárast počtu konkurzov v čase krízy vyvolať domino efekt, ktorý by sa mohol negatívne dotknúť aj bánk úverujúcich podnikateľské subjekty. Firmy sa podľa jeho slov v súčasnosti snažia s dôsledkami krízy, ktorá spôsobuje predovšetkým pokles objemu ich produkcie v dôsledku menšieho počtu objednávok od odberateľov, vyrovnať dočasnými opatreniami. Tie však nemusia byť dostatočné a problémy sa môžu prenášať z jednej firmy na druhú. "Ak sa začne vlna bankrotov, tak samozrejme tí dodávatelia, ktorí stratia svojho odberateľa tak budú mať tie isté problémy," upozorňuje D. Lukáč. Za jednu z reálnych možnosti, ktorá môže firmám pomôcť, pritom označil reštrukturalizáciu. Tá umožňuje dlžníkovi za zákonom stanovených podmienok zachrániť svoju činnosť. Je tak alternatívou k vyhláseniu konkurzu, ktorí sa podľa údajov spoločnosti L&L.com až v 90 % prípadov končí zastavením činnosti podniku. Pre veriteľov takéto ukončenie činnosti podniku v čase krízy môže byť nevýhodné aj vzhľadom na nízku mieru uspokojenia ich pohľadávok, keďže o majetok rozpredávaný v konkurze nebude veľký záujem.

Reštrukturalizácia tak pre podniky znamená zachovanie ich ďalšej prevádzky na základe dohody na vysporiadaní pohľadávok so všetkými veriteľmi. Kým priemerné uspokojenie veriteľov v konkurze dosahuje približne 6 %, v prípade reštrukturalizácie je to podľa Jozefa Lukáča z L&L.com zhruba 31 %. Na hospodársku krízu už podľa podpredsedu výkonného výboru FNM D. Lukáča zareagovali aj niektoré krajiny zavedením všeobecných modelov reštrukturalizácie. Špecifickú schému štátnej pomoci pre dlžníkov v reštrukturalizácii na základe smernice Európskej únie už podľa jeho slov zavádza Francúzsko a pripravuje Nemecko. Dodáva pritom, že je chybou, že slovenské ministerstvo financií zatiaľ neuvažuje nad zavedením takejto všeobecnej schémy, ktorá by podnikom mohla pomôcť.

SITA