Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Prvé písomné zmienky o kysuckých obciach

Obce vznikali skôr ako sa o nich objavovali prvé písomné zmienky. Najčastejším zdrojom údajov a písomných zmienok o kysuckých obciach sú urbáre, hlavne strečnianskeho, budatínskeho a bytčianskeho panstva, prípadne rôzne darovacie listiny, zmluvy cirkevné záznamy a podobne. Údaje o vzniku obcí sa v niektorých prípadoch dosť líšia, čo je dané východzími prameňmi a niekedy aj ich interpretáciou bádateľmi. V zátvorkách uvádzané prvé zmienky o obciach aj z iných prameňov.

Katolíci na Kysuciach

1332 - Radoľa - najstaršia doložená fara na Kysuciach
14. storočie - v druhej polovici zaniká fara v Radoli a jej funkciu preberá fara v Kysuckom Novom Meste. Kysuce patria do žilinského dekanátu, trenčianskeho archidiakonátu nitrianskeho biskupstva. Fara v Kysuckom Novom Meste bola jediná na Kysuciach až do 16 storočia.

Omyly historikov

Starší maďarskí a českí historici zastávali názor, že severné Slovensko, ktorého súčasťou sú aj Kysuce, bolo neosídlené až do konca 13. storočia. Toto stanovisko zastával rektor Univerzity Komenského Václav Chaloupecký (1882 – 1951).
V súčasnej dobe je už jasné, že história Kysúc nezačína prvou písomnou zmienkou o Kysuciach z roku 1244, ale je oveľa staršia.
Omyly historikov vychádzali z faktu, že zo severného Slovenska sa z obdobia pred 13 storočím zachovalo minimum písomných dokladov. Práve nedostatok písomných materiálov viedol k mylným názorom.

Snahy o pripojenie Kysúc k Poľsku

Od 10. až do 20. storočia sa Poľsko snažilo o získanie Kysúc pod svoju vládu.
10. storočie - je poznamenané rozpadom Veľkomoravskej ríše. Toto využívajú Vislania a útočia i na oblasť Kysúc.
11. storočie - Slovensko a teda aj Kysuce obsadil poľský panovník Boleslav Chrabrý a obsadené územia uvoľnil až po dohode s uhorským kráľom Štefanom I.
15. storočie - sústavné hraničné spory, ktoré sa tiahli až do roku 1772, keď dala cisárovná Mária Terézia vytýčiť stálu hranicu s Poľskom, čím sa Kysuce stávajú trvalou súčasťou Rakúsko - Uhorska
1918 - rozpad Rakúsko - Uhorska a následná požiadavka o pripojenie oblasti Čadce k Poľsku
1919 - vojenské akcie Poľska v Skalitom
1920 - dohoda s Poľskom o platnosti hraníc z doby Rakúsko – Uhorska

Kysucká Madona

Pri archeologickom prieskume v lokalite Radoľa – Koscelisko pri Kysuckom Novom Meste v roku 1990 bola objavená gotická kostenná plastika, ktorá pochádza z deštrukcie muriva kostola. Výška sošky je 84 mm. Pôvodne tvorila súčasť výzdoby väčšieho sakrálneho predmetu. Zhotovená bola buď vo Francúzsku, alebo Nemecku, pravdepodobne v 14 storočí.

Divinka - archeologická lokalita - Kysuce

Obec Divinka bola dlho súčasťou Kysúc – patrila do okresu Kysucké Nové Mesto ešte začiatkom 20. storočia.

1947 - Dr. Pertrovský – Šichman na Veľkom vrchu v Divinke objavil mohutné hradisko, ktoré možno datovať do rímskej doby. Hradisko sa rozprestiera na ploche cca 12 ha je však predpoklad, že celé hradisko i s predpokladanými dreveným hradbami mohlo mať plochu až 100 – 150 ha

1325 - chotár Divinky siahal po Turzovku, Olešnú a Milošovú, čo nasvedčuje tomu že okruh pôsobnosti Divínskeho hradu bol pôvodne rozsiahlejší a hradné územie Divinky zasahovalo skoro celé územie Kysúc

Kysucká brána - archeologická lokalita - Kysuce

V priestore medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom pri Brodne vytvárajú vrchy Rochovica (640m n.m.) a Brodnianka (720 m n. m.) a čiastočne i Malé Vreteno (653 m n. m.) úžinu, ktorou preteká rieka Kysuca. Úžinu vytvorila rieka Kysuca zarezaním do vápencovej kryhy bradlového pásma. Strategická a výhodná poloha tejto úžiny bola známa už ľuďom neskorej doby kamennej (pred 4000 rokmi) čo dokladujú archeologické nálezy z tejto lokality. Rochovica bola opevnená. Na temene vrchu postavil ľud púchovskej kultúry hrádok opevnený valom.

Malé Vreteno - archeologická lokalita - Kysuce

Malé Vreteno s výškou 653 m nad morom sa nachádza v blízkosti vstupu do kysuckej kotliny pri Kysuckej bráne. Patrí do katastra Kysucké Nové MestoOškerda. Na temene vrchu postavil ľud lužickej kultúry opevnené hradisko. Opevnená plôch presahovala 3 ha. Opevnené boli hlavne ľahšie prístupné svahy pomocou valov. Pri archeologických vykopávkach sa našli zlomky keramiky, zuhoľnatené zrnká obilia. Hradisko bolo osídlené od neskorej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú.