Malé Ostré s výškou 586 m nad morom je strmý vápencový vrch nachádzajúci sa vo vadičovskej doline. Jeho temeno slúžilo ľudu púchovskej kultúry ako hrádok s opevnením. V rokoch 1979 – 1980 bol vykonaný archeologický prieskum , ktorý priniesol informácie o konštrukcii opevňovacieho valu, ktorého čelo vytvárala plenta z nasucho nakladených kameňov , za ktorou bol násyp z kameňa a hliny, spevnený pôvodne drevenou konštrukciou. Na opevnenom temene stáli stavby na terasách vylámaných do skalného podlažia. Dokladmi osídlenia sú keramika, kamenné žarnovy, hroty oštepov a šípov. O rozvoji duchovnej kultúry svedčí nález píšťalky z kostí a parohu.
Kysuce
Ľadonhora - archeologická lokalita - Kysuce
Ľadonhora s výškou 999 m nad morom je dominantou a najvyšším, značne neprístupným vrchom dolných Kysúc a je najvyšším bodom Kysuckej vrchoviny. Patrí do katastra Horného a Dolného Vadičova. V staršej dobe železnej slúžilo temeno vrchu ako refúgium (útočisko). Refúgium nebývalo trvalo obývané. Valy obklopovali akropolu i predhradie a v opevnenom areáli boli nahromadené riečne okruhliaky na boj s nepriateľom. Veľkosť opevnenej plochy a výstavba valov predpokladá pomerne veľké sídliskové zázemie.
Koscelisko - archeologická lokalita - Kysuce
Dolné Kysuce vykazujú stopy osídlenia trvalého charakteru pri rieke Kysuca v oblasti ohraničenej na juhu Horným Vadičovom a Rudinou a na severe Krásnom nad Kysucou. Typickým príkladom takéhoto dlhodobého osídlenia i keď s určitými prerušeniami je archeologická lokalita Radoľa - Koscelisko. Táto lokalita vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú, v 9. stor. vybudovanom opevnení, v dobe mladohradištnej vybudovanom hrádku s kostolom a nálezmi črepov z 13. , 14. , a 15. stor.
SUĽKOV - archeologická lokalita - Kysuce
1976
- pri archeologických prieskumoch pod Stránskym vrchom v blízkom okolí Kysuckého Nového Mesta boli objavené stopy osídlenia (zvyšky chát), ktoré boli datované do fázy púchovskej kultúry
- stopy po výrobe železa boli objavené v zásypoch zahĺbených objektov
Slovanské mohylové hroby na Kysuciach
Jedným z dokladov slovanského osídlenia Kysúc sú mohylové hroby. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou.
Kysuce a antickí historici
Publius Tacitus Kornelius – historik Rímskej ríše žil na prahu nášho letopočtu . V jeho dobe dochádza k úpadku rímskeho impéria pod tlakom barbarských kmeňov hlavne Germánov. Veľa prác rímskych autorov čim už vojenských, alebo historikov sa venuje Germánom a nebezpečenstvu ktoré prinášali. Tacitus na túto tému spracoval dielo Germánia. V súvislosti s regiónom Kysúc je však zaujímavá Tacitova druhá kniha Análov.
Keltská kultúra - Kelti
Púchovská kultúra
Kultúrny komplex, ktorý sa vyvíjal v dobe laténskej a rímskej v horských oblastiach Slovenska , enklávach severovýchodnej Moravy a Krakovska.
Stret (symbióza) lužického ľudu a Keltov vytvorila na Slovensku nový hybridný kultúrny útvar nazývaný - púchovská kultúra. Využíva keltský poznatok spracovávania železnej rudy s využitím miestnych rudných zdrojov.
Pozrite si
Kysucká fotogaléria
Najbližšie podujatia
Video archív
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok

