Jantár (elektrón) - skamenená živica nachádzajúca sa na pobreží Baltického mora bola dôležitým obchodným artiklom, ktorý sa dovážal hlavne do Rímskej ríše i celého vtedy známeho sveta. Používal sa hlavne na výrobu šperkov.

Jantárovou sa nazývala cesta - obchodná tepna, ktorou sa jantár dovážal k brehom Kaspického, alebo Čierneho mora.
Jedna z vetiev jantárovej cesty smerovala od Baltického mora i cez Kysuce - Baltické more , rieka Visla , prameň rieky Visly, Jablunkovský priesmyk, Svrčinovec, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Brodno, Kysucká brána, Považie, Trenčín, Dunaj, Kaspické, alebo Čierne more.

Touto cestou však nebol prevážaný len jantár.
Z archeologických výskumov osídlenia Kysúc a najbližšieho okolia je možné usudzovať, že údolím rieky Kysuca prechádzala už v dobe kamennej cesta, keď cez Jablunkovský priesmyk a Kysuce sa dostávali na Považie a ďalej, nástroje zo severského pazúrika.

Našli sa ojedinelé paleolitické nástroje. V Ochodnici sa našiel pazúrikový úštep. Nálezy v Ochodnici a Krásne nad Kysucou túto verziu podporujú.

Frekventovanou sa cesta stáva v 13. storočí . Za vlády Arpádovcov mala cesta vojenský a obchodný charakter.

Vojenský a obchodný život však na nej pulzoval už dávno predtým, rozmach dosiahla za Rímskej ríše, ale fungovala i v slovanskom období. Bola to jediná priama cesta spájajúca Uhorsko so Sliezskom.

V 16. storočí na sliezskej strane bol jej východiskovým miestom Tešín, z ktorého viedla cesta údolím Olše do Jablunkovského priesmyku do Krásna nad Kysucou cez Kysucké Nové Mesto do Žiliny. V Žiline - Budatíne (13. stor.) bola mýtna a tridsiatková stanica v Kysuckom Novom Meste bola mýtna stanica (1325).