Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Osídľovanie Kysúc

1267 - Listina Bélu IV. poukazuje na majetkové pomery severnej časti Trenčianskej stolice ešte za panovania Ondreja II. z pred roku 1235 - východná časť Kysúc patrí k hradnému majetku Varín (od roku 1384 názov Starý hrad), ktorého hranice v prvej polovine 13. stor. boli na východe Orava, na juhu rieka Váh , na západe rieka Kysuca, na severe poľská hranica a ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť chrániaca obchodnú cestu na Oravu, Moravu a ovládal žilinskú i kysuckú kotlinu. Starý hrad bol pôvodne kráľovským majetkom.

V prvej polovici 13. storočia bola osídlená len časť dolných Kysúc - osada Radoľa a osada Jesesin (Kysucké Nové Mesto). Osady vznikli na zvykovom práve. Ostatné územie bolo neosídlené , pokryté lesmi a tvorilo hraničný pás medzi Uhorskom a Poľskom.

V 13. stor. sa územie Kysúc stáva zaujímavým pre tri panstvá - Starý hrad, Strečniansky hrad a Budatínsky hrad. Neosídlené územie bolo z hospodárskeho hľadiska bezcenné a a bolo v záujme jednotlivých panstiev toto územie osídliť.

V druhej polovici 14. storočia vzniká okolo Budatínskeho hradu budatínske panstvo.

1323 - Podľa metačnej listiny z tohto roku majetky budatínskeho panstva boli len západne od rieky Kysuce a bolo to len malé územie. K starším sídlam Radoli a Kysuckému Novému Mestu sa na začiatku 14. storočia začali pridávať a vznikať ďalšie dediny na domácom zvykovom práve - Krásno nad Kysucou, Nesluša a Rudina.

1325 - krajinský sudca Alexander udelil osade Jesesin výsady mestečka s trhovým právom. Bolo to jediné mestečko na Kysuciach, ktoré vzniklo na základe žilinského práva.

V 14. stor. úlohu Starého hradu začína preberať postupne Strečniansky hrad, ktorý za čas prebral väčšinu panstva Starého hradu, ďalšia časť jeho majetku prešla pod budatínske panstvo a časť sa dostáva do rúk zemianskych rodín. Koncom 14. stor. ostáva starohradskému panstvu len malé pozemkové vlastníctvo.

1417 - Metačná listina vypracovaná Nitrinskou kapitulou pre Jána syna Mikuláša z Krásna uvádza názvy potokov Predmiersky, Milošovský, riečka Bahana, potok Tereschena a potok Chacha / lúka pri potoku Čadca /

1438 - Pri ďalšom vytyčovaní chotára konventom v Kláštore Pod Znievom pre Juraja z Hatného z budatínskeho panstva sa objavujú ďalšie zemepisné názvy riek i vrchov : Kysuca, Dlhá, Predmiersky potok a vrchy Olešná a Milošov. V 16. a 17. stor. prevzali tieto názvy novovznikajúce osady.

V 14. a začiatkom 15. stor. dochádza k doosídľovaniu jestvujúcich obcí a vzniku obcí nových. Doosídľovanie vykonalo domáce obyvateľstvo slovenského pôvodu hlavne z oblasti horného Považia.
Osídľovanie v 14. a 15. storočí pokračovalo pomaly. Na začiatku 15. storočia boli osídlené len dolné Kysuce po Krásno nad Kysucou a Kysucký Lieskovec. Horné Kysuce boli ešte aj na konci 15. storočia neosídlené.. Keď sa na prelome 15. a 16. stor. začína objavovať v blízkosti Kysúc valašské etnikum - valaskí pastieri, situácia sa mení. Valasi osídľujúci Kysuce boli už väčšinou slovenského pôvodu.

Valašskí pastieri so svojimi stádami horského dobytka začínajú hospodársky využívať a spásať nevyužívané horské lúky a pasienky. Hlavným zamestnaním valašských pastierov bolo horské pastierstvo a salašnísňcky spôsob chovu dobytka, hlavne oviec a kôz a tiež remeselné spracovanie produktov z ich chovu - vyrába sa syr a bryndza z mlieka a hune z ovčej vlny.

Strečnianske a budatínske panstvá začali povolávať valašské obyvateľstvo a umožňovali im osídľovanie a využívanie pôdy. Toto obyvateľstvo osídlilo v 15. a 16. storočí najmä dolné Kysuce.
Prenikanie Valachov na Kysuce malo za následok hospodárske využitie do tej doby pustých území a z toho vyplývajúce zisky pre majiteľa územia. Na Kysuce migrovali vo viacerých vlnách.

Až do druhej štvrtiny 16.stor. okrem Krásna nad Kysucou neboli na horných Kysuciach iné osady.

1535 - Klubina bola prvou osadou na Kysuciach založenou na valaskom práve
1548 - Nesluša - Valasi doosídľujú už jestvujúcu osadu
1565 - Čadca (Tczaczcka) - prvá osada na horných Kysuciach , vzniknutá na valašskom práve, ďalšími boli - Lopušné (1572), Rudinská (1579), Dunajov, Ochodnica (1596) a pod.
Snahou panstiev bolo získať územie a na tomto území realizovať trvalé osídlenie, v tomto prípade valašského obyvateľstva a tento migrujúci element pripútať k jednému miestu a takto ho dostať pod svoju kontrolu s cieľom pravidelného vyberania dávok na základe valašského práva.

V druhej polovici 16. stor. vznikajú na lesných a lúčnych plochách klčoviská, kde sa valašské obyvateľstvo začína zaoberať pestovaním poľnohospodárskych produktov.
Špecifické postavenie mali valašskí osadníci na horných Kysuciach. Valašskí pastieri slúžili svojim zemepánom nielen tým, že hospodársky zhodnocovali a využívali odľahlé horské územia, ale vykonávali tiež službu strážcov hraníc, ochraňovali prechádzajúcich kupcov a slúžili ako sprievodcovia. Z toho titulu mali právo nosiť ľahké palné zbrane, ž čoho plynula aj ich povinnosť stavať pre zemepána v prípade nutnosti ozbrojencov.

Na začiatku sa valasi na zimu zo svojich vysunutých pastvín - salašov vracali do východiskových osád. Časom však zakladali na miestach salašov trvalé sídla. Kysuce značne ovplyvnila valašská kolonizácia, ale národnostný charakter Kysúc ostáva v podstate zachovaný. Prisťahované obyvateľstvo sa prispôsobilo, splynulo s pôvodným obyvateľstvom .

Veľký nárast obyvateľstva spôsobil vyrúbanie veľkých lesných komplexov a vznik pasienkov a lúk, ktorých časť bola v ďalšom zúrodnená na ornú pôdu. Väčšie lesné plochy ostali na pohoriach a v oblasti Kysúc v Beskydách.

Koncom 16. stor. valašskí kolonisti zavedením chovu veľkých čried oviec a tým spôsobenému nadmernému extenzívnemu využívania pastvín a mladých horských porastov zdevastovali podhorské oblasti a prinútili v dôsledku níženia výnosov z chovu oviec k expanzii obyvateľstva do horských oblastí Beskýd.
Náhly populačný rast obyvateľstva a nedostatok ornej pôdy mal za následok drobenie sedliackych usadlostí, ktoré neboli schopné odovzdávať panstvu povinnú rentu a bolo teda v záujme majiteľov panstiev podporovať rozširovanie výmery ornej pôdy a vznik nových osád. Vzniká tak ďalšia vlna osídľovania prípadne doosídľovania tzv. kopaničiarska kolonizácia - kopaničiarske obrábanie neúrodných podhorských a čiastočne i horských pozemkov.

Migráciu obyvateľstva možno dokumentovať na skupine obcí z dolných Kysúc.

  • 1598 - Ochodnica 9, Dunajov 6, Kysucký Lieskovec 13 , Nesuša 26 sedliackych domov
  • 1602 - Ochodnica 5 , Nesluša 15 sedliackych domov
  • 1603 - Ochodnica 3 , Nesluša 12 , Kysucký Lieskovec 3 , Čadca 2 sedliacke domy
  • 1608 - Ochodnica 1, Nesluša 5, Dunajov 1 sedliacky dom

V tomto období vzniklo na Kysuciach vyše 900 kopaníc na svahoch Beskýd a Javorníkov. Kopaničiarske osady na Kysuciach boli viac orientované (na základe poveternostných podmienok) na chov dobytka ako na poľnohospodársku činnosť. Najstaršou osadou založenou v rámci kopaničiarskeho osídľovania bola Turzovka (1598) na území bytčianskeho panstva. Na kopaničiarskom práve vznikli Vysoká, Olešná / 1619 / , Lodno, Horelica, Raková, Svrčinovec / 1635 /, Zborov, Staškov / 1640 /, Čierne, Oščadnica / 1641 /, Podvysoká / 1658 /, Skalité , Nová Bystrica , Pažite, Radôstka / 1662 /, Riečnica / 1696 / a pod.

Vysoký úbytok obyvateľstva vznikol snahou obyvateľstva vyhnúť sa plateniu daní a preto dochádza k presunom obyvateľstva do odľahlejších častí Kysúc prípadne i na Moravu a Sliezsko.
Majitelia panstiev Budatín, Strečno a Bytča začali systematicky a často násilne, sústreďovať voľne migrujúcich, alebo na salašoch a cholvarkoch žijúcich valachov do miest vhodných na trvalé osídlenie. Pri zakladaní osád dostávali valasi určené diely pôdy zvané zárubky.

Vznikom kopaničiarskych osád bolo v 17. storočí prakticky ukončené osídľovanie Kysúc.

Na začiatku druhej polovice 17. storočia bola oblasť Kysúc v približne dnešných hraniciach osídlená a v ďalšom období dochádzalo už len k postupnému rastu obyvateľstva a tým i k rozširovaniu už jestvujúcich osád.
Zaľudnenie Kysúc trvalo cca 400 rokov (od prvej písomnej zmienky). Pôvodný majetok Kysuce rozprestierajúci sa na západ od rieky Kysuce sa rozšíril na jej oba brehy a i na jej prítoky.

Valašské osídľovanie.

Valasi začali migrovať v 14. storočí z Valašska v terajšom Rumunsku postupne hrebeňmi Karpát. Na základe valašského práva postupne osídľovali horské oblasti v priestore oblúka Karpát cez Ukrajinu a poľsko - slovenskými hrebeňmi a svahmi na západ.

V druhej polovici 15 storočia sa v dedine Belá v Trenčianskej stolici po prvý krát objavili Valasi, ktorým panovník Matej I. po roku 1475 udelil výsady. Valasi sa koncom 15. storočia rozšírili i do lesných oblastí severnej časti Trenčianskej stolice a od 16. storočia i na územie Moravy a Sliezska. Na Slovensko migrovali vo viacerých vlnách a v dobe ich príchodu tvorili jadro osadníkov Rumuni a Rusíni. K tejto prvotnej zložke sa pridávala i časť domáceho obyvateľstva , ktoré opúšťalo v dôsledku stupňujúceho sa feudálneho útlaku roľnícky spôsob života , pridávalo sa k Valachom a začalo sa zaoberať migrujúcim horským pastierstvom.

Valašské etnikum migrovalo za účelom nájdenia výhodných miest pre chov dobytka. Valasi aj po usadení na jednom mieste pokračovali v salašníckom spôsobe chovu dobytka ale začali postupne klčovať a kultivovať lesnú a krovinatú pôdu a zhodnocovať ju pestovaním poľnohospodárskych plodín. Valasi sa postupne z etnickej skupiny stávajú sociálnou skupinou zaoberajúcou sa horským pastierstvom.

Zo strany vlastníkov pôdy bola snaha o vybudovanie trvalých sídiel čomu práve predchádzalo vyklčovanie lesov a skultivovanie lesnej pôdy pre rozšírenie poľnohospodárstva.
Sledujúc tieto zámery feudáli osídľovali valašské obyvateľstvo na nekultivovanú horskú pôdu a osídlencom poskytovali určité výhody a oslobodenie od robotných povinností peňažných a naturálnych dávok, povinností a služieb na dobu 12 - 13 rokov /tzv. lehota / za podmienky budovania trvalých sídiel. Vrchnosť však zároveň určovala určité povinnosti podľa valaského práva. Výhody boli len dočasné a postupne odnímané. Vodcovi - "vojvodovi" poskytovali feudáli dedičný lán poľa, právo postaviť mlyn, vyhňu a podobne.
Valasi priniesli so sebou / od 15. storočia / osobitý spôsob hospodárenia , spočívajúci v rozšírení vysokohorského chovu valašského dobytka a hlavne oviec.
Pre pôvodné obyvateľstvo boli valašské formy obhospodarovania lúk a pasienkov neznáme. Pre feudálne panstvá však bol tento spôsob využívania pôdy zaujímavý.

Zemepáni prispievali k trvalému usadzovaniu valaského obyvateľstva pretože mali z toho zdroj príjmov - chov dobytka, strážna služba, rozširovanie poľnohospodárskej činnosti v okrajových častiach panstva.

V druhej polovici 16. storočia však vzhľadom na veľké výdavky v súvislosti s tureckými vpádmi do Uhorska dochádza k porušovaniu výsad valaského obyvateľstva. Valašské, obyvateľstvo bolo donucované odvádzať dane a robotovať.

Vrchnosť vyvíjala tlak na valaské obyvateľstvo žijúce väčšinou v obydliach, ktoré nemali trvalý charakter (salaše, cholvarky) na usadlý spôsob života v trvalých usadlostiach, pretože len tak bolo možné realizovať pravidelné vyberanie daní po uplynutí 12 rokov, keď boli valasi oslobodení od všetkých dávok a daní. Po uplynutí tejto doby už museli odovzdávať dávky - valaské dávky.
Prisťahované obyvateľstvo sa prispôsobilo, splynulo s pôvodným obyvateľstvom a demografické údaje zo začiatku 20. storočia vykazujú prevážne slovenskú národnosť obyvateľstva.
Pôvodne názov Valach označoval príslušníka etnickej skupiny, v ďalších storočiach sa postupne začal označovať názvom valach obyvateľ horských osád živici sa horským pastierstvom a roľníctvom a spracovaním ovčích produktov.

Kopaničiarske osídľovanie.

Samostatnú etapu osídľovania predstavuje kopaničiarske osídľovanie (doosídľovanie) v 17. a 18. storočí v ktoré prerastá valaské osídľovanie. Toto osídľovanie bolo spôsobené značnou hustotou obyvateľstva a z toho vyplývajúcim nedostatkom pôdy. Popri starších osadách založených na valaskom práve vytvárajú migrujúci pastieri salaše (kopanice). Zemepáni v snahe usadiť migrujúcich valachov na jednom mieste poverovali jednotlivcov / šoltýsov - lokátorov / zakladaním nových osád / , ktoré sú pokladané za kopaničiarske a odlišujú sa od osád založených na valašskom práve osobitým hospodársko - správnym životom.

Pôvodný pastiersky spôsob života postupne prechádza do pastiersko - roľníckeho . Slobodní pastieri sa stali trvalými obyvateľmi valašských ale hlavne kopaničiarskych osád , zaoberajúcich sa pastierstvom a roľníctvom s feudálnou závislosťou na zemepánoch.

Klčovanie a vypaľovanie lesných porastov umožňovalo poddaným zbaviť sa na určitý čas poddanských povinností z novozískanej pôdy.
V rámci kopaničiarskeho osídľovania / druhá vlna valašského osídľovania / obyvatelia osád sa usadzovali na cholvarkoch kde chovali hovädzí dobytok, ovce a kozy a hospodárili na poliach, ktoré zemepán rozdelil medzi gazdov na tzv. zárubky, alebo role. Osadníci mu za to odovzdávali naturálne dávky a robotovali na jeho pozemkoch.

Pri zakladaní kopaničiarskej osady bol jej vymedzený chotár rozdelený na jednotlivé presne vymedzené diely, / súvislý pás pozemkov - zárubok / na ktorom si osadníci mali postaviť obytné a hospodárske budovy a klčovaním na ňom vytvoriť polia s poľnohospodárskou pôdou. Rozdelenie chotára vznikajúcej obce na zárubky bola jedena z najvýraznejších odlišností osídľovania na kopaničiarskom práve od osídľovania na valašskom práve. Osadníci museli prijať presné podmienky usadenia sa / určitý čas oslobodenia od feudálnych dávok - odovzdávanie dvadsiatkov z dobytka, povinnosti odovzdávať časť vyrobeného šindľa, kresať trámy a krokvy , klčovať lesy , vytvárať ornú pôdu, vykonávať vojenskú službu, vykonávať prepravu pre vrchnosť, odovzdávať časť poľnohospodárskej produkcie - vajcia, sliepky, bryndza, obilie a pod /.

Systém dedičského delenia zárubkov si jednotliví dedičia stavali obydlia na svojom diele zárubku čím sa vytvárali dediny reťazového typu. Zárubok býval označený menom prvého osadníka.


Overte si, či je doména voľná:


* platí k webhostingovým balíkom PLUS, NUKE, GIGA

Novinka ! Internetové vizitky

Zaregistrujte si svoju webstránku už dnes, k doméne dostanete internetovú vizitku zdarma.

Pozrite si

Novinky e-mailom

Najbližšie podujatia

Výstava Egypt - Dar Nílu Výstava Egypt - Dar Nílu
Kaštieľ Radoľa v Radoli vás pozýva na v&ya ...
Galéria Na šindli Galéria Na šindli
Po svojej októbrovej premiére v Bratislave sa Gal&e ...
Váľanie mája v skanzene Váľanie mája v skanzene
Mesiac máj je bezpochyby jeden najkrajší mes ...
Kysucký maratón 2012 Kysucký maratón 2012
Kysucký maratón 9. jún 2012 38. roční ...
Dobré správy samosprávy Dobré správy samosprávy
Žilinský samosprávny kraj vyhlasuje 5. roční ...

Pridaj sa k nám na Google +