V období valašského osídľovania bol valašský vojvoda predstaviteľom valašských osadníkov. Mal pod svojou právomocou väčší okruh osadníkov z viacerých obcí určitého feudálneho panstva. Bránil záujmy osadníkov, dohliadal na pasenie v horách a určoval jeho miesta, za pomoci valašských súdov riešil spory, vyberal valašské dávky a odovzdával ich. Pôvodne vystupoval v mene valašských, ale neskôr i kopaničiarskych osadníkov. Často boli funkcie dedičného richtára a valašského vojvodu spojené.

V začiatkoch kolonizačného procesu sa za svoje konanie zodpovedal len valašskému kolektívu, ktorý ho volil. Od polovice 17. storočia sa však stáva jedným z pracovníkov / úradník / panstva , je viazaný prísahou, ktorú skladá vrchnosti.

Valašskí vojvodovia sú na Kysuciach uvádzaní v obciach Nesluša (1593, 1635), Kysucký Lieskovec (1630, 1632, 1634), Stará Bystrica (1662), Čadca (1681), Svrčinovec (1689) Ochodnica (1690.

1773 - Mária Terézia v rámci svojich reforiem ruší dedičné richtárstva šoltýsov ale aj valašských vojvodov a ich potomkov a tým aj práva a úľavy, ktoré im boli v minulosti udelené. Inštitúcia dedičného richtárstva bola nevýhodná pre zemepánov, lebo nedostávali feudálnu rentu, ktorú šoltýsi a ich potomkovia neodvádzali. V ďalšom období zastupuje obec richtár, ktorý je volený.