PRAHA 7. mája (WEBNOVINY) - Reakcie európskych lídrov na stredajšie schválenie Lisabonskej zmluvy českým Senátom nenechali na seba dlho čakať.

Mnohí predstavitelia z Bruselu spolu s viacerými európskymi štátnikmi vyjadrili úľavu a spokojnosť s výsledkom hlasovania a čakajú už len na podpis českého prezidenta Václava Klausa, ten však ohlásil svoju vôľu počkať si na ďalší verdikt Ústavného súdu. Pozitívne na schválenie zmluvy reagovalo najmä Francúzsko a Nemecko, či už prostredníctvom vyhlásení Angely Merkelovej, respektíve Nicolasa Sarkozyho. Spokojnosť vyjadril taktiež predsedu Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering, podľa ktorého sa vďaka dobrej správe z Česka môže naplniť cieľ, ktorým je vstúpenia zmluvy do platnosti začiatkom budúceho roka. Pöttering taktiež dúfa, že hlava českého štátu prehodnotí svoje postoje a text podpíše čo najskôr. Ostrejší slovník pri hodnotení českého súhlasného stanoviska k textu Lisabonskej zmluvy použil šéf liberálov v europarlamente Graham Watson. Podľa neho by mal Klaus podpísať reformný dokument krvou a učiniť by tak mal ešte pred júnovým summitom Európskej únie. Jeho kolega Andrew Duff v tejto súvislosti označil zámer skupiny senátorov ODS predložiť dokument Ústavnému súdu za poľutovaniahodný. Počuť sa nechal aj rakúsky europoslanec Hannes Swoboda, ktorý vyhlásil, že českí senátori posunuli "ťažké české predsedníctvo EÚ do pozitívnejšieho svetla".

Václav Klaus po stredajšom hlasovaní Senátu vyhlásil, že vkladá svoju nádej do podania na Ústavný súd, ktoré avizovali viacerí senátori. Český prezident taktiež odmietol povedať, či Lisabonskú zmluvu podpíše, alebo nie. Doteraz tvrdil, že svoje rozhodnutie oznámi po tom, ako zmluvu schváli Senát. Samotné schválenie zmluvy považuje za "smutný doklad o zlyhaní významnej časti našich politických elít" a dokument opätovne označil za mŕtvy pre jeho minuloročné odmietnutie v írskom referende. To by sa na ostrove malo zopakovať koncom roka, čaká sa aj na podpis poľského prezidenta Lecha Kaczynského. Pochybnostiam však najnovšie čelí aj ratifikácia zmluvy vo Fínsku, keďže Helsinkám údajne chýba súhlas autonómneho územia Aalandské ostrovy. Nič to však nemení na tom, že Praha udržala Lisabonskú zmluvu nažive.

Za Lisabonskú zmluvu v stredu hlasovalo 54 senátorov, pričom na schválenie bolo potrebných 49 hlasov. Na rokovaní bolo prítomných všetkých 81 členov hornej komory českého parlamentu, čo sa stalo naposledy na ustanovujúcej schôdzi Senátu. Podľa odchádzajúceho premiéra Mirka Topolánka, ktorý zmluvu na schválenie do Senátu predkladal, síce Lisabonská zmluva nie je žiadnou veľkou výhrou, no je to podľa neho "cena za členstvo v Európskej únii" a jej odmietnutie by Česko "posunulo do ruského náručia". Práve hlasy senátorov za Topolánkovu ODS, ktorá je v otázke Lisabonskej zmluvy rozdelená, boli do poslednej chvíle neisté. Za zmluvu nakoniec hlasovalo 12 a proti nej 19 senátorov za ODS.

Informoval o tom český spravodajský portál iDNES.cz.

SITA