Čadca 28.09.2011 - Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici - Vychylovke patria k vyhľadávaným atrakciám, ktoré každoročne navštívi niekoľko desiatok tisíc návštevníkov. Svojou ponukou histórie, úctou k životu našich predkov, možnosťou oddychu a relaxu pre každú vekovú kategóriu zabezpečuje zaujímavý program a vždy niečo nové, čím pútajú zvýšenú pozornosť a záujem. Preto sa nejeden návštevník do tejto lokality vracia, dýcha atmosféru histórie a čerpá energiu z prírody.

Na to, aby skanzen a železnička mali svoj príťažlivý šat, je potrebná veľká námaha. Starostlivosť o objekty ľudovej architektúry a rozľahlý areál, zabezpečovanie kultúrnych programov, sprevádzanie návštevníkov a mnoho ďalších každodenných úkonov, ktoré zabezpečuje zohraný tím pracovníkov oboch expozícií si vyžaduje nielen odbornosť, profesionalitu ale aj entuziazmus. Sezónna prevádzka skanzenu aj železničky si vyžaduje aj nových zamestnancov a v tomto roku ich rady rozšírili, aj možno trošku netradiční, ale o to s väčším záujmom pracujúci a spoznávajúci Kysuce, zahraniční dobrovoľníci.

Vďaka veľmi dobrej spolupráci s KERIC-om, neziskovou mimovládnou mládežníckou organizáciou prišli teda pracovníkom pomôcť pár - Angela a Marco z Južného Talianska a Mathew zo severozápadného pobrežia Francúzska. So sebou do skanzenu priniesli teda nádych talianskej a francúzskej kultúry. Začiatky troch dobrodruhov boli rôzne. Odhliadnuc od toho, že slovenský jazyk absolútne neovládali, postačili na dorozumievanie ruky. Tak vznikli rôzne komické situácie, na ktoré budú s radosťou všetci pracovníci, i samotní dobrovoľníci s úsmevov spomínať. Ich pracovná náplň bola rôzna. Angela sprevádzala zahraničných návštevníkov, pomáhala pri ručných prácach a zaoberala sa aj štúdiom objektov.

Mathew sa venoval pomoci pri údržbe areálu, kosil trávu, rúbal drevo, zabezpečoval čistotu okolia a Marco spoznával čo všetko skanzen a železnička v sebe skrýva. Po prvýkrát sa stretli s kuchyňou našich starých materí, ochutnali kapustniaky, ktoré im zo všetkého chutili najviac. Boli potešení, že sa môžu priučiť niektorým remeslám a prácam ako napríklad výrobe šindľov, pleteniu košíkov či strihaniu oviec. Marco by bol veľmi spokojný, keby sa aj Taliansko inšpirovalo našou krajinou, pretože podľa jeho slov nikde neprezentujú, ako žili ich predkovia. Očarujúcou bola pre nich príroda a pre Mathewa aj ženy, nečudo, veď Slovenky patria medzi najkrajšie na svete. Netradičnou sa im zdala hlavne pomalá doprava, a to aj napriek tomu, že napríklad v Taliansku majú rovnaké obmedzenia ale nikto ich nedodržiava. Mathew sa snažil učiť slovenčinu, no zdala sa mu až moc priťažká, nakoľko sa na francúzštinu vôbec nepodobá. Jeho pôsobenie sa na skanzene a železničke už skončilo. Ak by mal však ešte niekedy rovnakú možnosť, neváhal by a svojich nových kolegov by prišiel určite navštíviť. Ak sa rozhodnete navštíviť tieto vysunuté expozície Kysuckého múzea v Čadci, ktoré spravuje pre Žilinský samosprávny kraj, všimnite si informačné tabule v cudzích jazykoch na objektoch - sú dielom našich troch dobrovoľníkov, informovala Lenka Jancová z Kysuckého múzea v Čadci.