BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) - Žraloky čelia väčšiemu nebezpečenstvu ako ľudia. Po nedávnych udalostiach, kedy žraloky zaútočili na ľudí v priebehu dvoch dní trikrát, to vyhlásili vedci. Ľudia totiž podľa údajov austrálskeho Inštitútu pre výskum žralokov ročne zabijú počas komerčných lovov takmer sto miliónov týchto zvierat. Lovci sa nevyhýbajú ani chráneným jedincom. Pritom tridsať druhov z doteraz popísaných 440 zaradila Svetová únia ochrany prírody (Union for Conservation of Nature, IUCN) do zoznamu ohrozených zvierat. "Žraloky teraz potrebujú našu pomoc a my nemôžeme dovoliť nášmu strachu, aby ich vytlačil na pokraj vyhynutia," vyhlásil Ben Birt z Austrálskej rady pre ochranu prírody. Pre človeka je nebezpečných dvadsaťštyri druhov, k najagresívnejším patria žraloky obrovské, belasé, tigrie a kladivohlavé.

Údaje o žraločích útokoch na človeka sa rôznia. Podľa aktuálnych údajov Medzinárodného archívu žraločích útokov sa v roku 2007 vyskytol jeden smrteľný útok žraloka na človeka. V rokoch 2000 až 2007 došlo k piatim útokom s následkom smrti. Nebezpečenstvo smrteľnej dopravnej nehody na ceste k pláži je väčšie ako žraločí útok s následkom smrti, uviedol John West z Austrálskeho archívu žraločích útokov v Sydney. Počet úmrtí po útoku žraloka klesol v priebehu 20. storočia vďaka zvýšenej bezpečnosti na plážach, lepšej zdravotnej starostlivosti a osvete o žraločom správaní. Väčšinu prípadov nezaznamenali v Austrálii ale na severoamerickom pobreží, najmä na Floride. V blízkosti pláži najmenšieho svetadielu sa však vyskytujú väčšie a agresívnejšie druhy. Za posledných 50 rokov tu žraloky zabili 56 ľudí, naposledy v decembri 2008. "S pokračujúcim nárastom svetovej populácie a zvyšujúcim sa záujmom o rekreáciu pri vode by sme mali realisticky očakávať zvýšenie počtu útokov žralokov," uvádza Floridské prírodovedecké múzeum na svojej internetovej stránke www.flmnh.ufl.edu. Navyše, populácia žralokov sa stále zmenšuje. Napriek tomu sa počet spozorovaní vodného dravca v posledných rokoch zvýšil o 50 až 80 percent. Podľa odborníkov treba vidieť príčinu v čistejšej vode na pobreží, čo pre zvieratá znamená väčšiu šancu na ulovenie potravy.

Podľa odborníkov človek nepredstavuje pre žraloka vyhľadávanú pochúťku. "Počujú nás vo vode, vydávame zvuk ako metúca sa ryba, a oni len inštinktívne reagujú a uhryznú nás," tvrdí odborník na morský život Greg Pickering. Veľmi málo útokov na človeka uskutoční žralok s cieľom najesť sa. Odborníci tvrdia, že zviera tým, že sa do potenciálnej obete zahryzne zistí, či ide o vhodnú potravu. To však pre človeka predstavuje vzhľadom na veľké straty krvi a šok smrteľné nebezpečenstvo.

SITA/Reuters