
Jantár (elektrón) - skamenená živica nachádzajúca sa na pobreží Baltického mora bola dôležitým obchodným artiklom, ktorý sa dovážal hlavne do Rímskej ríše i celého vtedy známeho sveta. Používal sa hlavne na výrobu šperkov.
Jantár (elektrón) - skamenená živica nachádzajúca sa na pobreží Baltického mora bola dôležitým obchodným artiklom, ktorý sa dovážal hlavne do Rímskej ríše i celého vtedy známeho sveta. Používal sa hlavne na výrobu šperkov.
O Bohumírovi, ktorý dostal do daru Kysuce a jeho pôvode sú známe nielen teórie, ktoré nie sú až tak neopodstatnené ale aj čiastočné historicky overené skutočnosti.
1244
1244
Štátna správa - jedna z foriem riadiacej činnosti štátu vykonávaná orgánmi štátnej správy
Verejná správa - správa spoločenských vecí vykonávaná hlavne štátnymi a samosprávnymi orgánmi
13. stor.
Obce vznikali skôr ako sa o nich objavovali prvé písomné zmienky. Najčastejším zdrojom údajov a písomných zmienok o kysuckých obciach sú urbáre, hlavne strečnianskeho, budatínskeho a bytčianskeho panstva, prípadne rôzne darovacie listiny, zmluvy cirkevné záznamy a podobne. Údaje o vzniku obcí sa v niektorých prípadoch dosť líšia, čo je dané východzími prameňmi a niekedy aj ich interpretáciou bádateľmi. V zátvorkách uvádzané prvé zmienky o obciach aj z iných prameňov.
1332 - Radoľa - najstaršia doložená fara na Kysuciach
14. storočie - v druhej polovici zaniká fara v Radoli a jej funkciu preberá fara v Kysuckom Novom Meste. Kysuce patria do žilinského dekanátu, trenčianskeho archidiakonátu nitrianskeho biskupstva. Fara v Kysuckom Novom Meste bola jediná na Kysuciach až do 16 storočia.
Starší maďarskí a českí historici zastávali názor, že severné Slovensko, ktorého súčasťou sú aj Kysuce, bolo neosídlené až do konca 13. storočia. Toto stanovisko zastával rektor Univerzity Komenského Václav Chaloupecký (1882 – 1951).
V súčasnej dobe je už jasné, že história Kysúc nezačína prvou písomnou zmienkou o Kysuciach z roku 1244, ale je oveľa staršia.
Omyly historikov vychádzali z faktu, že zo severného Slovenska sa z obdobia pred 13 storočím zachovalo minimum písomných dokladov. Práve nedostatok písomných materiálov viedol k mylným názorom.
Od 10. až do 20. storočia sa Poľsko snažilo o získanie Kysúc pod svoju vládu.
10. storočie - je poznamenané rozpadom Veľkomoravskej ríše. Toto využívajú Vislania a útočia i na oblasť Kysúc.
11. storočie - Slovensko a teda aj Kysuce obsadil poľský panovník Boleslav Chrabrý a obsadené územia uvoľnil až po dohode s uhorským kráľom Štefanom I.
15. storočie - sústavné hraničné spory, ktoré sa tiahli až do roku 1772, keď dala cisárovná Mária Terézia vytýčiť stálu hranicu s Poľskom, čím sa Kysuce stávajú trvalou súčasťou Rakúsko - Uhorska
1918 - rozpad Rakúsko - Uhorska a následná požiadavka o pripojenie oblasti Čadce k Poľsku
1919 - vojenské akcie Poľska v Skalitom
1920 - dohoda s Poľskom o platnosti hraníc z doby Rakúsko – Uhorska
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok