Obilné mlyny boli zrubové jednopriestorové stavby, kryté krokvovou strechou so šindľom. Vchádzalo sa priamo do mlynice, kde boli na vyvýšenom drevenom pôjde v lube uložené mlynské kamene. Spodný mlynský kameň bol položený napevno, vrchný otáčalo vreteno roztáčané palečným kolesom upevneným na valec v osi korcového mlynského kolesa. Melivo padalo sypákom do múčnice (truhly). Novšie tam bola skriňa pytlovacieho mechanizmu na preosievanie múky. Všetky súčasti boli drevené.
Kysuce
Kysucké vodné mlyny a píly
Jedným z práv dedičných richtárov (šoltýsov) bolo i právo na stavbu a prevádzkovanie vodného mlyna prípadne píly. Súviselo to s potrebou mletia obilia dopestovaného na vyklčovanej pôde, ktoré sa mohlo spracovávať podľa potrieb miestnej poľnohospodárskej komunity a nebolo potrebné jeho prevážanie na miesta jestvujúcich mlynov mnohokrát značne vzdialených. Múka bola jednou zo základných potravinových komodít vtedajšieho človeka a akékoľvek zdržanie jej plynulej výroby a prísunu mohlo mať vážne následky a narušiť potravinovú sebestačnosť komunity (osady).
Mlynári okrem mletia obilia boli povinní odvádzať zemepánovi múku, vykrmovať ošípané, robotovať a podobne.
Technické stavby
Technické stavby sú účelové stavby s technickými zariadeniami, ktoré boli poháňané ľudskou silou, vodou, vetrom. V rámci regiónu Kysuce to boli vodné a veterné mlyny, píly, valchy (výroba súkna), hámre (spracovanie miestnej ťažby železnej rudy), záboje (výroba oleja z ľanového a konopného semenca) a kováčske vyhne. Zodpovedali stavebne, konštrukčne, materiálom, technológiou stavby ľudovej stavebnej tradícii a stavali ich miestny tesári. Od konca 19. storočia do technických stavieb a zariadení prenikajú nové stavebné a konštrukčné materiály ale i pohonné médium (para), začína sa vo veľkej miere používať kov. Najstaršie a najrozšírenejšie vzhľadom na dostupnosť použitej hnacej energie boli vodotechnické zariadenia poháňané vodou.
Zánik väčšiny technických stavieb v 50-tych rokoch 20. stor. súvisí so zákazom živností a súkromného podnikania. Udržala sa hlavne malá časť kováčskych vyhní.
Kysucký dom a jeho interiér
V rámci kysuckého regiónu sa stavali prevažne prízemné zrubové domy z guláčov. Neskôr boli guláče upravované na dvojstranne, alebo štvorstranne kresané trámy. Škáry medzi guláčmi, prípadne trámami boli vyplňované machom. Strecha bola krokvovej, alebo hambálkovej konštrukcie krytá šindľom, zakončená doskovými štítmi, dole s ostrešiami. Štíty mali niekedy dekoratívne prvky - boli členené zvislými latkami, vodorovnými profilovými lištami, polkružím s profilovou hálkou a vetracími otvormi rôznych tvarov. Ako ďalšie dekoratívne prvky sa vyskytovala ornamentálna výzdoba štítu, spodného debnenia polkružia, vápenná výzdoba okolo okien a dverí a rezby - ochranné znaky, nápisy, datovania a pod. (vid foto.)
Architektúra a stavebníctvo na Kysuciach
Prírodno-hospodárske pomery Kysúc zásadne ovplyvnili charakter ľudového staviteľstva tohto obyvateľstva. Sídelné formy, ktorých urbanistickú formu podmieňoval ráz územia a ekonomicko-sociálne vzťahy, zodpovedali jednotlivým etapám osídlenia. Na základe týchto rozmanitých činiteľov sa formoval nielen celkový pôdorysný a obraz obce, ale aj samotný pôdorys domu, ráz a umiestnenie hospodárskych budov a v súvislosti s tým aj samotná forma usadlostí.
Kysucké trhy, jarmoky a kermaše
Trhy a neskôr jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí predošlých storočí. V samých počiatkoch boli trhy výsadou miest udeľovanou kráľom, prípadne neskôr zemepánom.V začiatkoch sa v kráľovských mestách konali výročné výkladné jarmoky štyri krát do roka a týždenné trhy každú nedeľu. V deň sviatkov svätých sa konávali jarmoky a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. Týždenné alebo výročné trhy podporovali hospodársky rozvoj stredovekých miest. Umožňovali predať, vymeniť, alebo ináč zhodnotiť prebytky hlavne domácich výrob chovu zvierat a pestovania poľnohospodárskych plodín. Postupne sa trhový sortiment získaval cielenou výrobou tovaru, ktorý mal odbyt a bol potrebný. Trhy boli aj určitým druhom spoločenskej udalosti.
Patróni remeselníckych cechov
Spracovanie a výroba koží :
- Sedlári
- patrón sv. Juraj mučeník , sviatok 24.IV
- patrón sv. Eligius, biskup a zlatník
- Ševci, obuvníci - patróni bratia sv. Krišpín, sv. Krišpinian, sviatok 25.X.
- Garbiari , koželuhovia - patrón sv. Bartolomej apoštol , aviatok 24.VIII.
- Kožušníci - kožuchári, blanári, grznári, kušnieri - patrón sv, Ján Krstiteľ oblečený v kožuchu, sviatok 24.VI.
Cechy, remeselnícke organizácie, živnosti v regióne Kysuce
Výsadou miest danou im pri zakladaní bolo i právo na držanie - prevádzkovanie remesiel. Udelenie trhovo - remeselných výsad mestu umožňovalo usadzovanie remeselníkov , tým rozvoj remesiel a následne i miest. Mestá boli na určitú dobu oslobodené od daní a obyvatelia od platenia mýta.
Pozrite si
Kysucká fotogaléria
Najbližšie podujatia
Video archív
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok

