1244
- kráľ Belo IV. daroval Bohumírovi, synovi Soběslava „ majetok ležiaci pri poľských hraniciach zvaný Kysuce „ ležiaci na západ od rieky Kysuce
- panovník daroval „ zem opustenú a neobývanú „ ale pomerne presne stanovenie (vytýčenie) územia v darovacej listine pomocou miestnych názvov (potoky, vrchy) svedčí o tom, že oblasť nebola celkom opustená a bez obyvateľov
- listina vymedzuje aj hranice darovaného územia : „ Prvý medzník zeme Kysuca ide dolu na východ k miestu kde sa potok Vranie vlieva do rieky Kysuce, kde je zemný medzník, potom postupuje po tomto toku až k jeho prameňom odtiaľ ide cez vrch až k buku, pod ktorým je medzník zo zeme, odtiaľ ide na juh a zostupuje k Brodi či Lopata, kde sú dva medzníky zo zeme pod jedľou, odtiaľ postupuje cez veľkú cestu do rieky Divina až po jej prejdení sú dva medzníky, odtiaľ ide po Malej Divine až k jej prameňu a tam je medzník pod Bukom, odtiaľ zostupuje do riečky Svederník a potom ide na západ po rieke Svederník až potiaľ, kde sa vlieva tok Polomná do rieky Svederník a tam je medzník zo zeme, potom ide po potoku Polomnej a je tam medzník pod topoľom, odtiaľ zostupuje k rieke Krupise / Kysuca / a tam hraničí / so zemou / hradných jobagiónov Vechta, Ladislava a Hypolita, odtiaľ sa otáča na sever a ide po rieke Krupise až k poľským hraniciam a tam končí„
- Bohumír , syn Sobeslava, v rokoch 1241 – 1244 nitriansky a trenčiansky župan
- darovanie majetku bolo vďakou kráľa Belu IV. za Bohumírové služby jemu ale aj jeho predchodcovi Ondrejovi II. pri vojenských výpravách hlavne v období tatarských vpádov