V priestore medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom pri Brodne vytvárajú vrchy Rochovica (640m n.m.) a Brodnianka (720 m n. m.) a čiastočne i Malé Vreteno (653 m n. m.) úžinu, ktorou preteká rieka Kysuca. Úžinu vytvorila rieka Kysuca zarezaním do vápencovej kryhy bradlového pásma. Strategická a výhodná poloha tejto úžiny bola známa už ľuďom neskorej doby kamennej (pred 4000 rokmi) čo dokladujú archeologické nálezy z tejto lokality. Rochovica bola opevnená. Na temene vrchu postavil ľud púchovskej kultúry hrádok opevnený valom.
História regiónu Kysuce
Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti
- Slovensko v paleolite
- Kysuce v paleolite
- Slovensko v mezolite
- Slovensko a Kysuce v neolite
- Slovensko a Kysuce v eneolite
-
Slovensko a Kysuce v dobe bronzovej
Kultúry ovplyvňujúce Kysuce - Slovensko a Kysuce v dobe železnej
- Slovensko a Kysuce v dobe rímskej
- SLOVENSKO V DOBE SŤAHOVANIA NÁRODOV
- KYSUCE V DOBE SŤAHOVANIA NÁRODOV
-
Slovensko v slovanskom období
- Mapa č.1 : Veľkomoravská ríša za vlády Svätopluka
- Kysuce v slovanskom období
-
Slovensko v jedenástom a dvanástom storočí
- Mapa č.2 : Uhorsko v 11. storočí
- Mapa č.3 : Nitrianske údelné kniežatstvo v 11. storočí
- Kysuce v jedenástom a dvanástom storočí
-
Slovensko v trinástom a štrnástom storočí
- Mapa č. 4 : Rozdelenie Slovenska na stolice (13. - 17- storočie)
-
Kysuce v trinástom a štrnástom storočí
- Omyly historikov
- Mapa č. 5 : HRANICE MAJETKU KYSUCE Z DAROVACEJ LISTINY Z ROKU 1244
- Katolíci na Kysuciach
- Prvé písomné zmienky o kysuckých obciach
- Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach
- Kysucká darovacia listina - prvá písomná zmienka o Kysuciach
- Prvý známy vládca Kysúc
- Jantárová cesta
- Kysuce a Žilina
-
Slovensko v pätnástom storočí
- Mapa č. 6. : Uhorsko za vlády Mateja I. / Korvína /
- Kysuce v pätnástom storočí
- Slovensko v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek
-
Kysuce v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek
- Remeslá
- Cechy (remeselnícke organizácie), remeslá. Patróni remeselníckych cechov
- Kysucké trhy a jarmoky
Architektúra a stavebníctvo na Kysuciach
- Kysucké technické zariadenia
- Vodné mlyny a píly
- Mlyny
- Píly
- Parné píly
- Veterné mlyny
- Valchy
- Protestanti na Kysuciach
- Poklad na Kysuciach
-
Slovensko v osemnástom storočí
- Urbár
- Matriky
-
Kysuce v osemnástom storočí
- Jánošík a zbojníci na Kysuciach
- Kysucké vysťahovalectvo
- Slovensko v devätnástom storočí
-
Kysuce v devätnástom storočí
- Zamestnania
- Doprava na Kysuciach
- Drotárstvo na Kysuciach
- Drotárski podnikatelia
- Tajná reč drotárov
- Džarkovia
-
Slovensko v dvadsiatom storočí
- Mapa č. 7 : Rakúsko - Uhorsko a jeho nástupnícke štáty
- Mapa č. 8 : Prvá Československá republika 1918 - 1938
- Mapa č. 9 : Slovenský štát a územia okupované Maďarskom a Poľskom v rokoch 1938 - 1939
- Mapa č. 10 : Samosprávne kraje v súčasnosti
- Hospodársky vývoj na Kysuciach
- Poľnohospodárska výroba
- Drevárska výroba
- Strojárska výroba
- Textilná výroba
- Vodohospodárske diela na Kysuciach
- Hornouhorská súkenná továreň ú. s. Čadca
- Košicko - bohumínska železnica
- Železničná trať Čadca - Makov
- Kysucko - oravská lesná železnica
- Kragujevacká vzbura
- Rabovačky na Kysuciach
- Hladové pochody na Kysuciach a štrajky
- Nazamestnanosť na Kysuciach
- Slovenské národné povstanie a partizánske hnutie na Kysuciach
- Oslobodzovanie Kysúc v roku 1945
- II. svetová vojna - popravy na Kysuciach
- Hranice s Poľskom v 50 - tych rokoch 20 storočia
- Kysuce v dvadsiatom storočí
Malé Vreteno - archeologická lokalita - Kysuce
Malé Vreteno s výškou 653 m nad morom sa nachádza v blízkosti vstupu do kysuckej kotliny pri Kysuckej bráne. Patrí do katastra Kysucké Nové Mesto – Oškerda. Na temene vrchu postavil ľud lužickej kultúry opevnené hradisko. Opevnená plôch presahovala 3 ha. Opevnené boli hlavne ľahšie prístupné svahy pomocou valov. Pri archeologických vykopávkach sa našli zlomky keramiky, zuhoľnatené zrnká obilia. Hradisko bolo osídlené od neskorej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú.
Malé Ostré - archeologická lokalita - Kysuce
Malé Ostré s výškou 586 m nad morom je strmý vápencový vrch nachádzajúci sa vo vadičovskej doline. Jeho temeno slúžilo ľudu púchovskej kultúry ako hrádok s opevnením. V rokoch 1979 – 1980 bol vykonaný archeologický prieskum , ktorý priniesol informácie o konštrukcii opevňovacieho valu, ktorého čelo vytvárala plenta z nasucho nakladených kameňov , za ktorou bol násyp z kameňa a hliny, spevnený pôvodne drevenou konštrukciou. Na opevnenom temene stáli stavby na terasách vylámaných do skalného podlažia. Dokladmi osídlenia sú keramika, kamenné žarnovy, hroty oštepov a šípov. O rozvoji duchovnej kultúry svedčí nález píšťalky z kostí a parohu.
Ľadonhora - archeologická lokalita - Kysuce
Ľadonhora s výškou 999 m nad morom je dominantou a najvyšším, značne neprístupným vrchom dolných Kysúc a je najvyšším bodom Kysuckej vrchoviny. Patrí do katastra Horného a Dolného Vadičova. V staršej dobe železnej slúžilo temeno vrchu ako refúgium (útočisko). Refúgium nebývalo trvalo obývané. Valy obklopovali akropolu i predhradie a v opevnenom areáli boli nahromadené riečne okruhliaky na boj s nepriateľom. Veľkosť opevnenej plochy a výstavba valov predpokladá pomerne veľké sídliskové zázemie.
Koscelisko - archeologická lokalita - Kysuce
Dolné Kysuce vykazujú stopy osídlenia trvalého charakteru pri rieke Kysuca v oblasti ohraničenej na juhu Horným Vadičovom a Rudinou a na severe Krásnom nad Kysucou. Typickým príkladom takéhoto dlhodobého osídlenia i keď s určitými prerušeniami je archeologická lokalita Radoľa - Koscelisko. Táto lokalita vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú, v 9. stor. vybudovanom opevnení, v dobe mladohradištnej vybudovanom hrádku s kostolom a nálezmi črepov z 13. , 14. , a 15. stor.
SUĽKOV - archeologická lokalita - Kysuce
1976
- pri archeologických prieskumoch pod Stránskym vrchom v blízkom okolí Kysuckého Nového Mesta boli objavené stopy osídlenia (zvyšky chát), ktoré boli datované do fázy púchovskej kultúry
- stopy po výrobe železa boli objavené v zásypoch zahĺbených objektov
Slovanské mohylové hroby na Kysuciach
Jedným z dokladov slovanského osídlenia Kysúc sú mohylové hroby. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou.
Kysuce a antickí historici
Publius Tacitus Kornelius – historik Rímskej ríše žil na prahu nášho letopočtu . V jeho dobe dochádza k úpadku rímskeho impéria pod tlakom barbarských kmeňov hlavne Germánov. Veľa prác rímskych autorov čim už vojenských, alebo historikov sa venuje Germánom a nebezpečenstvu ktoré prinášali. Tacitus na túto tému spracoval dielo Germánia. V súvislosti s regiónom Kysúc je však zaujímavá Tacitova druhá kniha Análov.
Pozrite si
Kysucká fotogaléria
Najbližšie podujatia
Video archív
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok