Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

História regiónu Kysuce

Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti

Prvý známy vládca Kysúc

Prvý známy vládca Kysúc

O Bohumírovi, ktorý dostal do daru Kysuce a jeho pôvode sú známe nielen teórie, ktoré nie sú až tak neopodstatnené ale aj čiastočné historicky overené skutočnosti.

1244

  • Bohumír, syn Soběslava, v rokoch 1241 – 1244 nitriansky a trenčiansky župan, dostal od uhorského kráľa Belu IV. majetok Kysuca rozprestierajúci sa na pravom brehu rieky Kysuce
  • darovanie majetku bolo vďakou kráľa Belu IV. za Bohumírové služby jemu ale aj jeho predchodcovi Ondrejovi II. pri vojenských výpravách hlavne v období tatárskych vpádov

Kysucká darovacia listina - prvá písomná zmienka o Kysuciach

1244

  • kráľ Belo IV. daroval Bohumírovi, synovi Soběslava „ majetok ležiaci pri poľských hraniciach zvaný Kysuce „ ležiaci na západ od rieky Kysuce
  • panovník daroval „ zem opustenú a neobývanú „ ale pomerne presne stanovenie (vytýčenie) územia v darovacej listine pomocou miestnych názvov (potoky, vrchy) svedčí o tom, že oblasť nebola celkom opustená a bez obyvateľov
  • listina vymedzuje aj hranice darovaného územia : „ Prvý medzník zeme Kysuca ide dolu na východ k miestu kde sa potok Vranie vlieva do rieky Kysuce, kde je zemný medzník, potom postupuje po tomto toku až k jeho prameňom odtiaľ ide cez vrch až k buku, pod ktorým je medzník zo zeme, odtiaľ ide na juh a zostupuje k Brodi či Lopata, kde sú dva medzníky zo zeme pod jedľou, odtiaľ postupuje cez veľkú cestu do rieky Divina až po jej prejdení sú dva medzníky, odtiaľ ide po Malej Divine až k jej prameňu a tam je medzník pod Bukom, odtiaľ zostupuje do riečky Svederník a potom ide na západ po rieke Svederník až potiaľ, kde sa vlieva tok Polomná do rieky Svederník a tam je medzník zo zeme, potom ide po potoku Polomnej a je tam medzník pod topoľom, odtiaľ zostupuje k rieke Krupise / Kysuca / a tam hraničí / so zemou / hradných jobagiónov Vechta, Ladislava a Hypolita, odtiaľ sa otáča na sever a ide po rieke Krupise až k poľským hraniciam a tam končí
  • Bohumír , syn Sobeslava, v rokoch 1241 – 1244 nitriansky a trenčiansky župan
  • darovanie majetku bolo vďakou kráľa Belu IV. za Bohumírové služby jemu ale aj jeho predchodcovi Ondrejovi II. pri vojenských výpravách hlavne v období tatarských vpádov

Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach

Štátna správa - jedna z foriem riadiacej činnosti štátu vykonávaná orgánmi štátnej správy
Verejná správa - správa spoločenských vecí vykonávaná hlavne štátnymi a samosprávnymi orgánmi
13. stor.

  • do 13. stor. vykonával ústrednú štátnu správu panovník
  • konkrétnu štátna správa sa vykonávala na určitých územiach - komitátoch
  • tento systém vychádzal z ešte staršieho správneho modelu - hradnej správy

Prvé písomné zmienky o kysuckých obciach

Obce vznikali skôr ako sa o nich objavovali prvé písomné zmienky. Najčastejším zdrojom údajov a písomných zmienok o kysuckých obciach sú urbáre, hlavne strečnianskeho, budatínskeho a bytčianskeho panstva, prípadne rôzne darovacie listiny, zmluvy cirkevné záznamy a podobne. Údaje o vzniku obcí sa v niektorých prípadoch dosť líšia, čo je dané východzími prameňmi a niekedy aj ich interpretáciou bádateľmi. V zátvorkách uvádzané prvé zmienky o obciach aj z iných prameňov.

Katolíci na Kysuciach

1332 - Radoľa - najstaršia doložená fara na Kysuciach
14. storočie - v druhej polovici zaniká fara v Radoli a jej funkciu preberá fara v Kysuckom Novom Meste. Kysuce patria do žilinského dekanátu, trenčianskeho archidiakonátu nitrianskeho biskupstva. Fara v Kysuckom Novom Meste bola jediná na Kysuciach až do 16 storočia.

Omyly historikov

Starší maďarskí a českí historici zastávali názor, že severné Slovensko, ktorého súčasťou sú aj Kysuce, bolo neosídlené až do konca 13. storočia. Toto stanovisko zastával rektor Univerzity Komenského Václav Chaloupecký (1882 – 1951).
V súčasnej dobe je už jasné, že história Kysúc nezačína prvou písomnou zmienkou o Kysuciach z roku 1244, ale je oveľa staršia.
Omyly historikov vychádzali z faktu, že zo severného Slovenska sa z obdobia pred 13 storočím zachovalo minimum písomných dokladov. Práve nedostatok písomných materiálov viedol k mylným názorom.

Snahy o pripojenie Kysúc k Poľsku

Od 10. až do 20. storočia sa Poľsko snažilo o získanie Kysúc pod svoju vládu.
10. storočie - je poznamenané rozpadom Veľkomoravskej ríše. Toto využívajú Vislania a útočia i na oblasť Kysúc.
11. storočie - Slovensko a teda aj Kysuce obsadil poľský panovník Boleslav Chrabrý a obsadené územia uvoľnil až po dohode s uhorským kráľom Štefanom I.
15. storočie - sústavné hraničné spory, ktoré sa tiahli až do roku 1772, keď dala cisárovná Mária Terézia vytýčiť stálu hranicu s Poľskom, čím sa Kysuce stávajú trvalou súčasťou Rakúsko - Uhorska
1918 - rozpad Rakúsko - Uhorska a následná požiadavka o pripojenie oblasti Čadce k Poľsku
1919 - vojenské akcie Poľska v Skalitom
1920 - dohoda s Poľskom o platnosti hraníc z doby Rakúsko – Uhorska

Kysucká Madona

Pri archeologickom prieskume v lokalite Radoľa – Koscelisko pri Kysuckom Novom Meste v roku 1990 bola objavená gotická kostenná plastika, ktorá pochádza z deštrukcie muriva kostola. Výška sošky je 84 mm. Pôvodne tvorila súčasť výzdoby väčšieho sakrálneho predmetu. Zhotovená bola buď vo Francúzsku, alebo Nemecku, pravdepodobne v 14 storočí.