Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

História regiónu Kysuce

Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti

Najvýznamnejší predmet zbierkového fondu Kysucká Madona na expertíze v Bratislave

Najvýznamnejší predmet zbierkového fondu Kysucká Madona na expertíze v Bratislave

Čadca (27.4.2010) - Na najvzácnejšom predmete archeologických zbierok Kysuckého múzea v Čadci prebehne expertíza. Postará sa o ňu Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc. z katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Z iniciatívy docenta Slivku sa plastika svätice, nazývaná aj „Kysucká Madona“, podrobí detailnej expertíze, ktorá pomôže odhaliť jej pôvodný účel, funkčnosť a význam. Archeologička Mgr. Danka Majerčíková z Kysuckého múzea v Čadci, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, priblížila proces, akým sa tento unikát dostal do zbierkového fondu múzea: „V júli 1990 skúmala archeologička Marcela Ďurišová z Kysuckého múzea stredoveký cintorín v Radoli-Koscelisku.

Vytvorené: 11.05.2010 | čítať celý článok

Výstava : Výstroj a zbrane Československej armády po roku 1945

Výstava : Výstroj a zbrane Československej armády po roku 1945

Žilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum v Čadci, Vojenský historický ústav Bratislava a Vojenské historické múzeum v Piešťanoch Vás srdečne pozývajú na výstavu „Výstroj a zbrane Československej armády po roku 1945“. Výstava priblíži návštevníkom časť histórie vyzbrojovania Československej armády po skončení 2. Svetovej vojny.

Vytvorené: 21.09.2009 | čítať celý článok | Čitateľov: 5348

Mamut v Krásne nad Kysucou na obdiv každý utorok a štvrtok

Mamut v Krásne nad Kysucou na obdiv každý utorok a štvrtok

Čadca (13.8.2009) - Od 17. júna sa môže Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ďalej ŽSK), pýšiť prvou časťou Prírodovednej expozície, ktorej hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti. Nová Prírodovedná expozícia v depozitári zbierkových predmetov v Krásne nad Kysucou vzniká spoluprácou Kysuckého múzea v Čadci, Liptovského múzea v Ružomberku, Oravského múzea v Oravskom Podzámku a Považského múzea v Žiline. Prírodovedná expozícia bude prezentovať prírodu severozápadného Slovenska. Keďže Kysucké múzeum zbierkami takého druhu nedisponuje, na vytvorenie skutočného obrazu prírody sa zapožičajú preparáty zvierat typické pre túto časť krajiny z Považského a Oravského múzea.

Vytvorené: 25.08.2009 | čítať celý článok | Autor: Kysuce | Čitateľov: 5082

Čadca : Sídelná štruktúra

Charakter osídľovania Čadce a jej okolia podmieňovala najmä valašská a kopaničiarska kolonizácia a odzrkadlil sa tu aj tvar a členitosť terénu, ktoré neumožňovali kompaktné osídlenie. Druhá výrazná etapa sídelného rozvoja spadá do troch posledných desaťročí 19. storočia a súvisí so stavbou Košicko - bohuminskej železnice. Tretie obdobie rozvoja Čadce spadá do medzivojnového obdobia, kedy začína výstavba nových budov, napr. obecný dom, otvorilo sa gymnázium.
čítať celý článok | Autor: Kysuce | Čitateľov: 2717

Kysucký dom a jeho interiér

Kysucký dom a jeho interiér

V rámci kysuckého regiónu sa stavali prevažne prízemné zrubové domy z guláčov. Neskôr boli guláče upravované na dvojstranne, alebo štvorstranne kresané trámy. Škáry medzi guláčmi, prípadne trámami boli vyplňované machom. Strecha bola krokvovej, alebo hambálkovej konštrukcie krytá šindľom, zakončená doskovými štítmi, dole s ostrešiami. Štíty mali niekedy dekoratívne prvky - boli členené zvislými latkami, vodorovnými profilovými lištami, polkružím s profilovou hálkou a vetracími otvormi rôznych tvarov. Ako ďalšie dekoratívne prvky sa vyskytovala ornamentálna výzdoba štítu, spodného debnenia polkružia, vápenná výzdoba okolo okien a dverí a rezby - ochranné znaky, nápisy, datovania a pod. (vid foto.)

Kysucké trhy, jarmoky a kermaše

Trhy a neskôr jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí predošlých storočí. V samých počiatkoch boli trhy výsadou miest udeľovanou kráľom, prípadne neskôr zemepánom.V začiatkoch sa v kráľovských mestách konali výročné výkladné jarmoky štyri krát do roka a týždenné trhy každú nedeľu. V deň sviatkov svätých sa konávali jarmoky a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. Týždenné alebo výročné trhy podporovali hospodársky rozvoj stredovekých miest. Umožňovali predať, vymeniť, alebo ináč zhodnotiť prebytky hlavne domácich výrob chovu zvierat a pestovania poľnohospodárskych plodín. Postupne sa trhový sortiment získaval cielenou výrobou tovaru, ktorý mal odbyt a bol potrebný. Trhy boli aj určitým druhom spoločenskej udalosti.

Patróni remeselníckych cechov

Spracovanie a výroba koží :

  • Sedlári
    • patrón sv. Juraj mučeník , sviatok 24.IV
    • patrón sv. Eligius, biskup a zlatník
  • Ševci, obuvníci - patróni bratia sv. Krišpín, sv. Krišpinian, sviatok 25.X.
  • Garbiari , koželuhovia - patrón sv. Bartolomej apoštol , aviatok 24.VIII.
  • Kožušníci - kožuchári, blanári, grznári, kušnieri - patrón sv, Ján Krstiteľ oblečený v kožuchu, sviatok 24.VI.

Cechy, remeselnícke organizácie, živnosti v regióne Kysuce

Výsadou miest danou im pri zakladaní bolo i právo na držanie - prevádzkovanie remesiel. Udelenie trhovo - remeselných výsad mestu umožňovalo usadzovanie remeselníkov , tým rozvoj remesiel a následne i miest. Mestá boli na určitú dobu oslobodené od daní a obyvatelia od platenia mýta.