Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

História regiónu Kysuce

Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti

Cez Kysuce viedla Jantárová cesta?

Cez Kysuce vedie obchodná cesta nazývaná Jantárová ( spojnica Rímskej ríše a Baltického mora ) vedúca do Jablunkovského priesmyku. Cez Bystrickú dolinu vedie prípojka na Jantárovú cestu z oblasti Oravy a Varína. Na Kysuce preniká ľud przeworskej kultúry z územia dnešného Poľska, čo poukazuje na spätosť územia Kysúc s Poľskom. Nositeľmi przeworskej kultúry boli slovanské kmene a z nich konkrétne kmeň Venedov. Na Kysuciach je z tohto obdobia malé množstvo nálezov z lokalít Malé Ostré a Rochovica.

Slovensko a Kysuce v dobe rímskej

Doba rímska 0 n.l. – 400 n. l.
Nástup nového tisícročia je charakterizovaný vojnovými udalosťami. Silný je vplyv Rímskej ríše, ktorá postupne expanduje a jej hranice sa presúvajú až na územie dnešného Slovenska.
V dobe rímskej do dejín územia Slovenska vstupujú Rimania, Germáni ( kmene Markomanov a Kvádov ) a z doby laténskej ostávajú keltskí Kotíni. Typickým ornamentom germánskej kultúry bola šnúra – šnúrová keramika.

Slovensko a Kysuce v dobe železnej

DOBA ŽELEZNÁ 700 pred n.l. – 0 n.l.
Rozhodujúcim kovom vo výrobe sa stáva železo, čo malo vplyv i na zmeny štruktúry spoločnosti. Doba železná je delená na :
  • staršiu dobu železná – dobu halštatskú 700 – 450 pred n.l.
  • mladšiu dobu železnú - dobu laténsku 450 pred n.l. – 0 n.l.

Slovensko a Kysuce v dobe bronzovej

Doba broznová 1 500 – 700 pred n.l.
Územie Slovenska sa vďaka rozvoju diaľkového obchodu stáva súčasťou vyspelej európskej civilizácie. Niektoré sídliská na západnom a východnom Slovensku sa stávajú strediskami špecializovanej výroby, tovarovej výroby a správnymi a kultovými centrami. Sídliská mali už urbanistické riešenie. Kamenné domy boli stavané v plánovitej ulicovej zástavbe s dláždenými ulicami a dômyselným opevnením - opevnené sídlisko v Spišskom Štvrtku pri Poprade, alebo opevnené centrum v Nitrianskom Hrádku

Slovensko a Kysuce v eneolite

ENEOLIT ( neskorá doba kamená , alebo doba medená ) 3 200 – 1 500 pred n.l.
Eneolit – eneus ( medený ), lithos ( kameň )
Prechodom medzi dobou kamennou a bronzovou je eneolit – medená doba charakterizovaná povrchovým zberom medi nachádzajúcej sa na povrchu v riečnych a potočných korytách a vyústeniach rudných medených žíl na povrch zeme. Takto získaná meď sa spracovávala kutím bez tepelnej úpravy. Na obrábanie pôdy sa začína používať radlo a ťažná sila dobytka , zvýšila sa produktivita roľníckych civilizácii a vytvorili sa v dôsledku sociálnej diferenciácie podmienky pre vznik novej zvláštnej vrstvy – kňazov ( vykonávateľov kultových obradov ).

Slovensko a Kysuce v neolite

NEOLIT ( mladšia doba kamenná ) 7 000 – 3 500 rokov pred n.l.
V dobe neolitu je možné hovoriť o neolitickej revolúcii – zlome – prechodu od nevýrobného lovecko – zberačského ( korystníckeho ) spôsobu života k výrobnému - roľníckemu, zameranému na pestovanie prvých kultúrnych plodín a domestifikácii (zdomácnenie) prvých úžitkových zvierat. Na začiatku neolitu človek objavil výrobu keramiky, čo bol ďalší dôležitý medzník vo vývoji človeka.

Osídľovanie - Slovensko v mezolite

MEZOLIT ( stredná doba kamenná ) 35 000 – 7 000 rokov pred n.l.
Mezolit je ekvivalentom paleolitu a neolitu nie je však rovnocenný. Tento názov zaviedol britský archeológ G. V. Childe ( pôvodom z Austrálie ), ktorý za kritérium dejinného vývoja označil spôsoby akými si ľudská spoločnosť zaobstarávala obživu.

Osídľovanie - Kysuce v PALEOLITE

PALEOLIT ( staršia doba kamenná – starší úsek štvrtohôr ) cca 3 mil. – 7 000 pred n.l.

Obživu v tejto dobe poskytoval lov v dnešnej dobe už vyhynutých ( pleistocénnych ) zvierat, ktoré pri svojich presunoch za potravou využívali i prechody hrebeňmi Karpát a mohli byť sledované i pravekými lovcami. Väčšinu nálezov zvyškov pleistocénnych zvierat na Kysuciach je možné zaradiť s veľkou pravdepodobnosťou do obdobia wurmskej doby ľadovej ( 70 – 20 tisíc rokov pr. n.l. )