Cez Kysuce vedie obchodná cesta nazývaná Jantárová ( spojnica Rímskej ríše a Baltického mora ) vedúca do Jablunkovského priesmyku. Cez Bystrickú dolinu vedie prípojka na Jantárovú cestu z oblasti Oravy a Varína. Na Kysuce preniká ľud przeworskej kultúry z územia dnešného Poľska, čo poukazuje na spätosť územia Kysúc s Poľskom. Nositeľmi przeworskej kultúry boli slovanské kmene a z nich konkrétne kmeň Venedov. Na Kysuciach je z tohto obdobia malé množstvo nálezov z lokalít Malé Ostré a Rochovica.
História regiónu Kysuce
Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti
- Slovensko v paleolite
- Kysuce v paleolite
- Slovensko v mezolite
- Slovensko a Kysuce v neolite
- Slovensko a Kysuce v eneolite
-
Slovensko a Kysuce v dobe bronzovej
Kultúry ovplyvňujúce Kysuce - Slovensko a Kysuce v dobe železnej
- Slovensko a Kysuce v dobe rímskej
- SLOVENSKO V DOBE SŤAHOVANIA NÁRODOV
- KYSUCE V DOBE SŤAHOVANIA NÁRODOV
-
Slovensko v slovanskom období
- Mapa č.1 : Veľkomoravská ríša za vlády Svätopluka
- Kysuce v slovanskom období
-
Slovensko v jedenástom a dvanástom storočí
- Mapa č.2 : Uhorsko v 11. storočí
- Mapa č.3 : Nitrianske údelné kniežatstvo v 11. storočí
- Kysuce v jedenástom a dvanástom storočí
-
Slovensko v trinástom a štrnástom storočí
- Mapa č. 4 : Rozdelenie Slovenska na stolice (13. - 17- storočie)
-
Kysuce v trinástom a štrnástom storočí
- Omyly historikov
- Mapa č. 5 : HRANICE MAJETKU KYSUCE Z DAROVACEJ LISTINY Z ROKU 1244
- Katolíci na Kysuciach
- Prvé písomné zmienky o kysuckých obciach
- Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach
- Kysucká darovacia listina - prvá písomná zmienka o Kysuciach
- Prvý známy vládca Kysúc
- Jantárová cesta
- Kysuce a Žilina
-
Slovensko v pätnástom storočí
- Mapa č. 6. : Uhorsko za vlády Mateja I. / Korvína /
- Kysuce v pätnástom storočí
- Slovensko v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek
-
Kysuce v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek
- Remeslá
- Cechy (remeselnícke organizácie), remeslá. Patróni remeselníckych cechov
- Kysucké trhy a jarmoky
Architektúra a stavebníctvo na Kysuciach
- Kysucké technické zariadenia
- Vodné mlyny a píly
- Mlyny
- Píly
- Parné píly
- Veterné mlyny
- Valchy
- Protestanti na Kysuciach
- Poklad na Kysuciach
-
Slovensko v osemnástom storočí
- Urbár
- Matriky
-
Kysuce v osemnástom storočí
- Jánošík a zbojníci na Kysuciach
- Kysucké vysťahovalectvo
- Slovensko v devätnástom storočí
-
Kysuce v devätnástom storočí
- Zamestnania
- Doprava na Kysuciach
- Drotárstvo na Kysuciach
- Drotárski podnikatelia
- Tajná reč drotárov
- Džarkovia
-
Slovensko v dvadsiatom storočí
- Mapa č. 7 : Rakúsko - Uhorsko a jeho nástupnícke štáty
- Mapa č. 8 : Prvá Československá republika 1918 - 1938
- Mapa č. 9 : Slovenský štát a územia okupované Maďarskom a Poľskom v rokoch 1938 - 1939
- Mapa č. 10 : Samosprávne kraje v súčasnosti
- Hospodársky vývoj na Kysuciach
- Poľnohospodárska výroba
- Drevárska výroba
- Strojárska výroba
- Textilná výroba
- Vodohospodárske diela na Kysuciach
- Hornouhorská súkenná továreň ú. s. Čadca
- Košicko - bohumínska železnica
- Železničná trať Čadca - Makov
- Kysucko - oravská lesná železnica
- Kragujevacká vzbura
- Rabovačky na Kysuciach
- Hladové pochody na Kysuciach a štrajky
- Nazamestnanosť na Kysuciach
- Slovenské národné povstanie a partizánske hnutie na Kysuciach
- Oslobodzovanie Kysúc v roku 1945
- II. svetová vojna - popravy na Kysuciach
- Hranice s Poľskom v 50 - tych rokoch 20 storočia
- Kysuce v dvadsiatom storočí
Slovensko a Kysuce v dobe rímskej
Doba rímska 0 n.l. – 400 n. l.
Nástup nového tisícročia je charakterizovaný vojnovými udalosťami. Silný je vplyv Rímskej ríše, ktorá postupne expanduje a jej hranice sa presúvajú až na územie dnešného Slovenska.
V dobe rímskej do dejín územia Slovenska vstupujú Rimania, Germáni ( kmene Markomanov a Kvádov ) a z doby laténskej ostávajú keltskí Kotíni. Typickým ornamentom germánskej kultúry bola šnúra – šnúrová keramika.
Nástup nového tisícročia je charakterizovaný vojnovými udalosťami. Silný je vplyv Rímskej ríše, ktorá postupne expanduje a jej hranice sa presúvajú až na územie dnešného Slovenska.
V dobe rímskej do dejín územia Slovenska vstupujú Rimania, Germáni ( kmene Markomanov a Kvádov ) a z doby laténskej ostávajú keltskí Kotíni. Typickým ornamentom germánskej kultúry bola šnúra – šnúrová keramika.
Slovensko a Kysuce v dobe železnej
DOBA ŽELEZNÁ 700 pred n.l. – 0 n.l.
Rozhodujúcim kovom vo výrobe sa stáva železo, čo malo vplyv i na zmeny štruktúry spoločnosti. Doba železná je delená na :
Rozhodujúcim kovom vo výrobe sa stáva železo, čo malo vplyv i na zmeny štruktúry spoločnosti. Doba železná je delená na :
- staršiu dobu železná – dobu halštatskú 700 – 450 pred n.l.
- mladšiu dobu železnú - dobu laténsku 450 pred n.l. – 0 n.l.
Slovensko a Kysuce v dobe bronzovej
Doba broznová 1 500 – 700 pred n.l.
Územie Slovenska sa vďaka rozvoju diaľkového obchodu stáva súčasťou vyspelej európskej civilizácie. Niektoré sídliská na západnom a východnom Slovensku sa stávajú strediskami špecializovanej výroby, tovarovej výroby a správnymi a kultovými centrami. Sídliská mali už urbanistické riešenie. Kamenné domy boli stavané v plánovitej ulicovej zástavbe s dláždenými ulicami a dômyselným opevnením - opevnené sídlisko v Spišskom Štvrtku pri Poprade, alebo opevnené centrum v Nitrianskom Hrádku
Územie Slovenska sa vďaka rozvoju diaľkového obchodu stáva súčasťou vyspelej európskej civilizácie. Niektoré sídliská na západnom a východnom Slovensku sa stávajú strediskami špecializovanej výroby, tovarovej výroby a správnymi a kultovými centrami. Sídliská mali už urbanistické riešenie. Kamenné domy boli stavané v plánovitej ulicovej zástavbe s dláždenými ulicami a dômyselným opevnením - opevnené sídlisko v Spišskom Štvrtku pri Poprade, alebo opevnené centrum v Nitrianskom Hrádku
Slovensko a Kysuce v eneolite
ENEOLIT ( neskorá doba kamená , alebo doba medená ) 3 200 – 1 500 pred n.l.
Eneolit – eneus ( medený ), lithos ( kameň )
Prechodom medzi dobou kamennou a bronzovou je eneolit – medená doba charakterizovaná povrchovým zberom medi nachádzajúcej sa na povrchu v riečnych a potočných korytách a vyústeniach rudných medených žíl na povrch zeme. Takto získaná meď sa spracovávala kutím bez tepelnej úpravy. Na obrábanie pôdy sa začína používať radlo a ťažná sila dobytka , zvýšila sa produktivita roľníckych civilizácii a vytvorili sa v dôsledku sociálnej diferenciácie podmienky pre vznik novej zvláštnej vrstvy – kňazov ( vykonávateľov kultových obradov ).
Eneolit – eneus ( medený ), lithos ( kameň )
Prechodom medzi dobou kamennou a bronzovou je eneolit – medená doba charakterizovaná povrchovým zberom medi nachádzajúcej sa na povrchu v riečnych a potočných korytách a vyústeniach rudných medených žíl na povrch zeme. Takto získaná meď sa spracovávala kutím bez tepelnej úpravy. Na obrábanie pôdy sa začína používať radlo a ťažná sila dobytka , zvýšila sa produktivita roľníckych civilizácii a vytvorili sa v dôsledku sociálnej diferenciácie podmienky pre vznik novej zvláštnej vrstvy – kňazov ( vykonávateľov kultových obradov ).
Slovensko a Kysuce v neolite
NEOLIT ( mladšia doba kamenná ) 7 000 – 3 500 rokov pred n.l.
V dobe neolitu je možné hovoriť o neolitickej revolúcii – zlome – prechodu od nevýrobného lovecko – zberačského ( korystníckeho ) spôsobu života k výrobnému - roľníckemu, zameranému na pestovanie prvých kultúrnych plodín a domestifikácii (zdomácnenie) prvých úžitkových zvierat. Na začiatku neolitu človek objavil výrobu keramiky, čo bol ďalší dôležitý medzník vo vývoji človeka.
V dobe neolitu je možné hovoriť o neolitickej revolúcii – zlome – prechodu od nevýrobného lovecko – zberačského ( korystníckeho ) spôsobu života k výrobnému - roľníckemu, zameranému na pestovanie prvých kultúrnych plodín a domestifikácii (zdomácnenie) prvých úžitkových zvierat. Na začiatku neolitu človek objavil výrobu keramiky, čo bol ďalší dôležitý medzník vo vývoji človeka.
Osídľovanie - Slovensko v mezolite
MEZOLIT ( stredná doba kamenná ) 35 000 – 7 000 rokov pred n.l.
Mezolit je ekvivalentom paleolitu a neolitu nie je však rovnocenný. Tento názov zaviedol britský archeológ G. V. Childe ( pôvodom z Austrálie ), ktorý za kritérium dejinného vývoja označil spôsoby akými si ľudská spoločnosť zaobstarávala obživu.
Mezolit je ekvivalentom paleolitu a neolitu nie je však rovnocenný. Tento názov zaviedol britský archeológ G. V. Childe ( pôvodom z Austrálie ), ktorý za kritérium dejinného vývoja označil spôsoby akými si ľudská spoločnosť zaobstarávala obživu.
Osídľovanie - Kysuce v PALEOLITE
PALEOLIT ( staršia doba kamenná – starší úsek štvrtohôr ) cca 3 mil. – 7 000 pred n.l.
Obživu v tejto dobe poskytoval lov v dnešnej dobe už vyhynutých ( pleistocénnych ) zvierat, ktoré pri svojich presunoch za potravou využívali i prechody hrebeňmi Karpát a mohli byť sledované i pravekými lovcami. Väčšinu nálezov zvyškov pleistocénnych zvierat na Kysuciach je možné zaradiť s veľkou pravdepodobnosťou do obdobia wurmskej doby ľadovej ( 70 – 20 tisíc rokov pr. n.l. )
Obživu v tejto dobe poskytoval lov v dnešnej dobe už vyhynutých ( pleistocénnych ) zvierat, ktoré pri svojich presunoch za potravou využívali i prechody hrebeňmi Karpát a mohli byť sledované i pravekými lovcami. Väčšinu nálezov zvyškov pleistocénnych zvierat na Kysuciach je možné zaradiť s veľkou pravdepodobnosťou do obdobia wurmskej doby ľadovej ( 70 – 20 tisíc rokov pr. n.l. )
Pozrite si
Kysucká fotogaléria
Najbližšie podujatia
Video archív
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok