9. – 11.stor.
- Kysuce tvoria skoro neosídlenú severnú okrajovú časť nitrianskeho Pribinovho kniežatstva, potom Veľkomoravskej ríše, nakrátko Poľského kráľovstva a napokon Uhorského kráľovstva
Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti
Architektúra a stavebníctvo na Kysuciach
9. – 11.stor.
SLOVANSKÉ OBDOBIE 600 – 1000 rokov n.l. / Samova ríša, Veľkomoravská ríša /
V 7. storočí sa región Kysúc rozprestieral na severnom okraji Samovej ríše. Obyvatelia v tej dobe osídlenej hlavne dolnej časti Kysúc patrili k Slovanskému kmeňu, ktorého sídlo bolo zrejme na Veľkom vrchu v Divinke a jedným z operných bodov bolo i slovanské sídlo na Černatíne.
Najstaršie slovanské osídlenia je možné datovať do doby predveľkomoravskej a nachádzali sa v lokalitách Hradisko nad Divinou, na Veľkom vrchu pri Divine a v Považskom Chlmci.
V 8. storočí tvorili Kysuce takmer neosídlenú severnú okrajovú časť Pribinovho kniežatstva, potom Veľkej Moravy až po vznik Uhorského kráľovstva.
Počet archeologických nálezov na Kysuciach zo slovanského obdobia je pomerne malý. Nálezy pochádzajú z katastrov 4 obcí zo šiestich nálezísk.
V 8. storočí je však blízko ležiaca žilinská kotlina pomerne silne osídlená čo dokumentuje i mohylník v Krasňanoch z 51 mohylami z konca 8. storočia ( jeden z najvýznamnejších mohylníkov z tohto obdobia na Slovensku ). Slovanský kmeň obývajúci sever Slovenska patril k nitrianskemu kniežatstvu
Slovanské obdobie 600 – 1000 rokov n.l. ( Samova ríša, Veľkomoravská ríša )
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok