Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

História regiónu Kysuce

Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti

Kysuce v jedenástom a dvanástom storočí

9. – 11.stor.

  • Kysuce tvoria skoro neosídlenú severnú okrajovú časť nitrianskeho Pribinovho kniežatstva, potom Veľkomoravskej ríše, nakrátko Poľského kráľovstva a napokon Uhorského kráľovstva

Slovensko v jedenástom a dvanástom storočí

1000 - vznik Uhorského kráľovstva- pápež Silvester II. posiela veľkokniežaťu Štefanovi kráľovskú korunu a ten sa stáva Štefanom I. prvým kráľom Uhorska
1001 - Poľský panovník Boleslav Chrabrý na krátku dobu obsadzuje Slovensko až po Dunaj
1018 - Štefan I. a Boleslav Chrabrý uzatvárajú mier , čím sa končí poľská nadvláda nad Slovenskom čo umožňuje expanziu Uhorska na sever

KYSUCE V SLOVANSKOM OBDOBÍ

SLOVANSKÉ OBDOBIE 600 – 1000 rokov n.l. / Samova ríša, Veľkomoravská ríša /

  • V 7. storočí sa región Kysúc rozprestieral na severnom okraji Samovej ríše. Obyvatelia v tej dobe osídlenej hlavne dolnej časti Kysúc patrili k Slovanskému kmeňu, ktorého sídlo bolo zrejme na Veľkom vrchu v Divinke a jedným z operných bodov bolo i slovanské sídlo na Černatíne.
    Najstaršie slovanské osídlenia je možné datovať do doby predveľkomoravskej a nachádzali sa v lokalitách Hradisko nad Divinou, na Veľkom vrchu pri Divine a v Považskom Chlmci.

  • V 8. storočí tvorili Kysuce takmer neosídlenú severnú okrajovú časť Pribinovho kniežatstva, potom Veľkej Moravy až po vznik Uhorského kráľovstva.
    Počet archeologických nálezov na Kysuciach zo slovanského obdobia je pomerne malý. Nálezy pochádzajú z katastrov 4 obcí zo šiestich nálezísk.

  • V 8. storočí je však blízko ležiaca žilinská kotlina pomerne silne osídlená čo dokumentuje i mohylník v Krasňanoch z 51 mohylami z konca 8. storočia ( jeden z najvýznamnejších mohylníkov z tohto obdobia na Slovensku ). Slovanský kmeň obývajúci sever Slovenska patril k nitrianskemu kniežatstvu

Slovensko v SLOVANSKOM OBDOBÍ

Slovanské obdobie 600 – 1000 rokov n.l. ( Samova ríša, Veľkomoravská ríša )

  • 7.stor. – koniec 6. a začiatok 7, stor.
  • na Slovensko začínajú prenikať koncom 6. stor. začiatkom 7.stor. Avari
  • počas trvania Avarskej ríše a jej nadvládou nad slovanskými územiami sa dá predpokladať a archeologické nálezy tomu nasvedčujú , že Slovania neboli len utláčanou vrstvou, ale že s Avarmi spolunažívali a boli im rovnocenní
  • začiatkom storočia však vzniká a silnie slovanský odpor proti Avarom, na čelo ktorého sa dostáva franský kupec Samo obchodujúci so Slovanmi – Venedmi

Cez Kysuce viedla Jantárová cesta?

Cez Kysuce vedie obchodná cesta nazývaná Jantárová ( spojnica Rímskej ríše a Baltického mora ) vedúca do Jablunkovského priesmyku. Cez Bystrickú dolinu vedie prípojka na Jantárovú cestu z oblasti Oravy a Varína. Na Kysuce preniká ľud przeworskej kultúry z územia dnešného Poľska, čo poukazuje na spätosť územia Kysúc s Poľskom. Nositeľmi przeworskej kultúry boli slovanské kmene a z nich konkrétne kmeň Venedov. Na Kysuciach je z tohto obdobia malé množstvo nálezov z lokalít Malé Ostré a Rochovica.

Slovensko a Kysuce v dobe rímskej

Doba rímska 0 n.l. – 400 n. l.
Nástup nového tisícročia je charakterizovaný vojnovými udalosťami. Silný je vplyv Rímskej ríše, ktorá postupne expanduje a jej hranice sa presúvajú až na územie dnešného Slovenska.
V dobe rímskej do dejín územia Slovenska vstupujú Rimania, Germáni ( kmene Markomanov a Kvádov ) a z doby laténskej ostávajú keltskí Kotíni. Typickým ornamentom germánskej kultúry bola šnúra – šnúrová keramika.

Slovensko a Kysuce v dobe železnej

DOBA ŽELEZNÁ 700 pred n.l. – 0 n.l.
Rozhodujúcim kovom vo výrobe sa stáva železo, čo malo vplyv i na zmeny štruktúry spoločnosti. Doba železná je delená na :
  • staršiu dobu železná – dobu halštatskú 700 – 450 pred n.l.
  • mladšiu dobu železnú - dobu laténsku 450 pred n.l. – 0 n.l.

Slovensko a Kysuce v dobe bronzovej

Doba broznová 1 500 – 700 pred n.l.
Územie Slovenska sa vďaka rozvoju diaľkového obchodu stáva súčasťou vyspelej európskej civilizácie. Niektoré sídliská na západnom a východnom Slovensku sa stávajú strediskami špecializovanej výroby, tovarovej výroby a správnymi a kultovými centrami. Sídliská mali už urbanistické riešenie. Kamenné domy boli stavané v plánovitej ulicovej zástavbe s dláždenými ulicami a dômyselným opevnením - opevnené sídlisko v Spišskom Štvrtku pri Poprade, alebo opevnené centrum v Nitrianskom Hrádku