Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

História regiónu Kysuce

Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti

Kysuce v osemnástom storočí

V 18. storočí sa horné Kysuce vrátane Bystrickej doliny stávajú demograficky prevažujúcou časťou Kysúc. Prejavuje sa to vznikom nových farností (Zákopčie, Skalité, Lutiše, Oščadnica, Riečnica, Krásno nad Kysucou, Nová Bystrica, Raková, Čierne, Staškov, Vysoká, Makov), zriadením colného skladu a tridsiatkovej (colnej) stanice v Čadci..
Diela Mateja Bela Dejepisné a zemepisné vedomosti o súčasnom Uhorsku (dielo hlavne geografického charakteru) uvádza aj kysucké dediny, rieky, potoky, vrchy. Začiatok 18 storočia sa nesie aj na Kysuciach v znamení nárastu zbojníckej činnosti, čo bolo dané oslabením centrálnej moci, povstaniami ale hlavne zbedačovaním obyvateľstva. Veľa členov zbojníckych družín pochádzalo z Kysúc.  Viď. články -> JÁNOŠÍK A ZBOJNÍCI NA KYSUCIACH, KYSUCE - VYSŤAHOVALECTVO

Slovensko v osemnástom storočí

1701

  • začiatok posledného kuruckého povstania, ktorého ohnisko bolo na severovýchodnom Slovensku a ktoré iniciovala skupina vysokej šľachty na čele so županom šarišskej stolice Františkom II. Rákoczim
  • povstalci Františka Rákocziho využívajú viazanosť vojenských síl Habsburgovcov vo vojne o španielske dedičstvo

Kysuce v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek

Až do začiatku 16. storočia je jediným panstvom na území Kysúc budatínske panstvo, okrem územia Krásna nad Kysucou, ktoré patrilo žilinskému dedičnému richtárovi. V tomto období začína vznášať nároky na časti územia Kysúc aj strečnianske panstvo.
Nárok strečnianskeho panstva na časť územia Kysúc vyplýval z toho, že obrovský chotár Krásna na Kysucou bol majetkom žilinského dedičného richtára a po vykúpení dedičného richtárstva mestom Žilina, sa v 20. rokoch 16. storočia stáva spolu s mestom Žilina súčasťou strečnianskeho panstva .
V rámci 16. storočia na popud strečnianskeho i budatínskeho panstva začína osídľovanie Kysúc Valachmi tzv. valašské osídľovanie. Prvou osadou , ktorá vznikla na valašskom práve bola v roku 1535 Klubina.

Slovensko v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek

1514

  • pôvodne krížová výprava proti Turkom sa zmenila na povstanie pod vedením Juraja Dóžu sikulského zemana / sedliacka vojna / - povstanie , ktoré bolo dôsledkom zhoršujúceho sa postavenia a pomerov poddaných
  • povstanie bolo krvavo potlačené v rozhodujúce bitke pri Temešvári Jánom Zápoľským a nasledovalo ďaľšie zhoršenie postavenia poddaných
  • povstanie nezasiahlo priamo územie Slovenska, jeho dôsledky však áno

Kysuce v pätnástom storočí

15. stor. - na začiatku storočia skoro celé horné Kysuce patrili do chotára Krásna nad Kysucou, ktorý bol majetkom žilinského dedičného richtára a neskôr mesta Žiliny, Krásno nad Kysucou bolo najsevernejšou obcou Kysúc.

Slovensko v pätnástom storočí

1387 - Žigmund Luxemburský / 1387 – 1437 / korunovaný za uhorského kráľa
1411 - uhorský kráľ Žigmund je korunovaný za rímskeho kráľa
1420 - uhorský kráľ Žigmund je korunovaný za českého kráľa
1427 - uhorský kráľ Žigmund začína budovať pás pohraničných hradov na ochranu južných hraníc Uhorska ako nárazníkové pásmo pred rozpínavosťou osmanskej ríše

Kysuce v trinástom a štrnástom storočí

13. stor.

  • kráľ Ondrej II. (1205-1235) daroval územie do ktorého patrila i obývaná časť Kysúc predkom rodu Ballasovcov so sídlom pravdepodobne v objekte staršieho hradu ako Starý hrad / varínske panstvo a hrad /

  • začiatkom 13. storočia / pred rokom 1235 / východná časť Kysúc patrila za vlády Ondreja II. hradnému majetku Varín – Starý hrad, ktorý mal funkciu pohraničnej pevnosti a chránil obchodnú cestu cez Jablunkovský priesmyk, ktorá jestvovala aj predtým, frekventovanejšou sa stáva a význam dostáva až v 13. storočí keď to bola jediná priama cesta spájajúca Uhorsko zo Sliezskom

  • v polovici 13. storočia je možné predpokladať vznik budatínskeho zámku.

  • pri Budatíne vzniká mýtna a tridsiatková stanica

Slovensko v trinástom a štrnástom storočí

1205 - na uhorský trón sa dostáva Ondrej II.

1222 - Zlatá bula Ondreja II. – súbor privilégií pre šľachtu o ktorú sa opieral / zo statkov šľachty sa nebudú vyberať dane, šľachtic nesmel byť bez súdu zbavený majetku, cudzinci nesmeli obsadzovať úrady, šľachta nebola povinná bojovať mimo hranice kráľovstva