Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

História regiónu Kysuce

Slovensko a Kysuce - Širšie historické súvislosti

Slovensko v osemnástom storočí

1701

  • začiatok posledného kuruckého povstania, ktorého ohnisko bolo na severovýchodnom Slovensku a ktoré iniciovala skupina vysokej šľachty na čele so županom šarišskej stolice Františkom II. Rákoczim
  • povstalci Františka Rákocziho využívajú viazanosť vojenských síl Habsburgovcov vo vojne o španielske dedičstvo

Kysuce v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek

Až do začiatku 16. storočia je jediným panstvom na území Kysúc budatínske panstvo, okrem územia Krásna nad Kysucou, ktoré patrilo žilinskému dedičnému richtárovi. V tomto období začína vznášať nároky na časti územia Kysúc aj strečnianske panstvo.
Nárok strečnianskeho panstva na časť územia Kysúc vyplýval z toho, že obrovský chotár Krásna na Kysucou bol majetkom žilinského dedičného richtára a po vykúpení dedičného richtárstva mestom Žilina, sa v 20. rokoch 16. storočia stáva spolu s mestom Žilina súčasťou strečnianskeho panstva .
V rámci 16. storočia na popud strečnianskeho i budatínskeho panstva začína osídľovanie Kysúc Valachmi tzv. valašské osídľovanie. Prvou osadou , ktorá vznikla na valašskom práve bola v roku 1535 Klubina.

Slovensko v šestnástom a sedemnástom storočí - novovek

1514

  • pôvodne krížová výprava proti Turkom sa zmenila na povstanie pod vedením Juraja Dóžu sikulského zemana / sedliacka vojna / - povstanie , ktoré bolo dôsledkom zhoršujúceho sa postavenia a pomerov poddaných
  • povstanie bolo krvavo potlačené v rozhodujúce bitke pri Temešvári Jánom Zápoľským a nasledovalo ďaľšie zhoršenie postavenia poddaných
  • povstanie nezasiahlo priamo územie Slovenska, jeho dôsledky však áno

Kysuce v pätnástom storočí

15. stor. - na začiatku storočia skoro celé horné Kysuce patrili do chotára Krásna nad Kysucou, ktorý bol majetkom žilinského dedičného richtára a neskôr mesta Žiliny, Krásno nad Kysucou bolo najsevernejšou obcou Kysúc.

Slovensko v pätnástom storočí

1387 - Žigmund Luxemburský / 1387 – 1437 / korunovaný za uhorského kráľa
1411 - uhorský kráľ Žigmund je korunovaný za rímskeho kráľa
1420 - uhorský kráľ Žigmund je korunovaný za českého kráľa
1427 - uhorský kráľ Žigmund začína budovať pás pohraničných hradov na ochranu južných hraníc Uhorska ako nárazníkové pásmo pred rozpínavosťou osmanskej ríše

Kysuce v trinástom a štrnástom storočí

13. stor.

  • kráľ Ondrej II. (1205-1235) daroval územie do ktorého patrila i obývaná časť Kysúc predkom rodu Ballasovcov so sídlom pravdepodobne v objekte staršieho hradu ako Starý hrad / varínske panstvo a hrad /

  • začiatkom 13. storočia / pred rokom 1235 / východná časť Kysúc patrila za vlády Ondreja II. hradnému majetku Varín – Starý hrad, ktorý mal funkciu pohraničnej pevnosti a chránil obchodnú cestu cez Jablunkovský priesmyk, ktorá jestvovala aj predtým, frekventovanejšou sa stáva a význam dostáva až v 13. storočí keď to bola jediná priama cesta spájajúca Uhorsko zo Sliezskom

  • v polovici 13. storočia je možné predpokladať vznik budatínskeho zámku.

  • pri Budatíne vzniká mýtna a tridsiatková stanica

Slovensko v trinástom a štrnástom storočí

1205 - na uhorský trón sa dostáva Ondrej II.

1222 - Zlatá bula Ondreja II. – súbor privilégií pre šľachtu o ktorú sa opieral / zo statkov šľachty sa nebudú vyberať dane, šľachtic nesmel byť bez súdu zbavený majetku, cudzinci nesmeli obsadzovať úrady, šľachta nebola povinná bojovať mimo hranice kráľovstva

Kysuce v jedenástom a dvanástom storočí

9. – 11.stor.

  • Kysuce tvoria skoro neosídlenú severnú okrajovú časť nitrianskeho Pribinovho kniežatstva, potom Veľkomoravskej ríše, nakrátko Poľského kráľovstva a napokon Uhorského kráľovstva